sk  |  en
Štvrtok | 21.11.2019, 10:15 | meniny: Elvíra; zajtra: Cecília
  • | Deň filozofie

    Svetový deň filozofie oslavuje význam a dôležitosť filozofie od roku 2005 a je podporovaný organizáciou UNESCO. Deň vytvára priestor a príležitosť pre ľudí, aby otvorene zdieľali svoje myšlienky, diskutovali ich, prezentovali nové nápady a inšpirácie. Cieľom je šírenie filozofického bohatstva a podpora výmeny názorov a postojov.

  • | Svetový deň televízie

    V tento deň si od roku 1996 pripomíname Svetový deň televízie (World Television Day). Oslavujeme ho na počesť prvého Svetového televízneho fóra pri OSN, ktoré sa uskutočnilo práve v tento deň. Úlohou sviatku je podporovať výmenu televíznych programov zameraných na propagáciu mieru, bezpečnosti, ekonomického a sociálneho rozvoja a na podporu kultúrnych výmien.

  • | World Hello Day

    Svetový deň pozdravov sa oslavuje od roku 1973. Tento deň vznikol ako reakcia na vojnu medzi Izraelom a Egyptom a poukazuje na význam osobnej komunikácie pre zachovanie mieru, ktorý je dôležitý v rámci domova, komunity, národa a celom svete.

doplňte alebo opravte informácie

prof. PhDr. Matúš Kučera DrSc. ( 87 r.)

sept. 1992 - jún 1993 - minister školstva SR, historik, odborník na stredoveké dejiny, spisovateľ a vysokoškolský pedagóg

Kategória: veda a vzdelanie, spoločenské vedy

* 28.10.1932 Mojtín

Slovensko

0

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie škorpión

čínske znamenie opica

jubileum od narodenia 87 r.

Vzdelanie

Po absolvovaní gymnázia v Trenčíne (1942 – 47 a 1948 – 51), medzitým seminára v Nitre, študoval slovenčinu a históriu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity, resp. UK v Bratislave (1951 – 56), v r. 1955 na Karlovej univerzite v Prahe.

Životopis

V r. 1956 – 98 prednášal slovenské dejiny na FF UK v Bratislave, 1998 aj na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave, súčasne 1992 poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR, ktoré odhlasovalo zánik československej federácie, 1992 – 93 minister školstva, vedy, telovýchovy a športu SR, 1993 – 98 mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec v Chorvátskej republike, 1997 – 98 aj v Republike Bosna a Hercegovina, v roku 2000 bol zvolený za generálneho riaditeľa Slovenského národného múzea v Bratislave. Je autorom početných vedeckých diel a kníh určených pre širokú verejnosť. V súčasnosti žije na dôchodku v Bratislave.

Popredný slovenský historik – medievalista a popularizátor národných dejín. Hoci mediálne známejším autorom píšucim o slovenských dejinách je Pavel Dvořák, Matúš Kučera už v minulosti viackrát dokázal, že žáner literatúry faktu mu sedí rovnako ako vedecká náročnosť a jeho knihy, ako Slovensko v dobách stredovekých či Slovensko na prahu novoveku, sa dokázali prihovoriť dokonca aj mladším čitateľom.

Kučerove knihy zaujmú predovšetkým vďaka vynikajúcemu rozprávačskému štýlu autora, ktorý svojimi historickými glosami a postrehmi, citovaním archívneho materiálu, pútavo osvetľuje naše dejiny a suché historické fakty mení priam na dobrodružné čítanie. Kučera nešpekuluje, dôsledne vychádza zo známych a dokázaných vedeckých faktov, ale aj z vlastných výskumov, čo mu nebráni používať výnimočne pútavý jazyk.
Má dar predstaviť suché historické fakty ako napínavé dobrodružstvo a nezjednodušovať pritom ich presnosť. Nepotrebuje rétorické barličky, ako špičkový odborník pozná súvislosti, čo robí jeho pohľad na konkrétne historické obdobie zasvätený.

Knižne debutoval monografiou Slovensko po páde Veľkej Moravy, osobnosť Karola IV. priblížil v populárno-náučnej biografii Pater patriae. Žáner literatúry faktu úspešne rozvíjal v syntetickom diele Slovensko v dobách stredovekých, v ktorom encyklopedicky spracoval slov. dejiny od doby sťahovania národov v 5. storočí n. l. až po bitku pri Moháči r. 1526.
K ťažiskovej oblasti svojich výskumov sa vrátil v knihe profilov Postavy veľkomoravskej histórie, kde sprístupňuje dejiny Veľkomoravskej ríše a postavy jej najvýznamnejších predstaviteľov. Práve táto Kučerova knižka má obrovský význam nielen z hľadiska kultúrneho priblíženia tohto historického obdobia najširším čitateľským skupinám; výrazným spôsobom prispela k tomu, že Veľkomoravská ríša ako vplyvný stredoeurópsky štát začala byť nielen u nás zreteľnejšie vnímaná ako kľúčová súčasť slovenských dejín. Aj z týchto dôvodov knižka presahuje bežný štandard literatúry faktu. Kučerovo bádateľské úsilie nateraz vyvrcholilo v prácach Cesta dejinami – Stredoveké Slovensko a Cesta dejinami – Novoveké Slovensko. Cesta dejinami – Novoveké Slovensko nadväzuje na jeho predchádzajúcu publikáciu Cesta dejinami – Stredoveké Slovensko, v ktorej príťažlivým spôsobom priblížil súčasnému čitateľovi počiatky našich národných dejín od sťahovania národov cez Veľkomoravskú ríšu až po tragickú bitku pri Moháči r. 1526 (predstavu o stredovekom Slovensku dotvára bohatý obrazový materiál). V knihe o novovekom Slovensku sa autor zaoberá udalosťami od začiatku 16. storočia do 40. rokov storočia devätnásteho, keď na slovenskú politickú scénu začína vstupovať mladá generácia štúrovcov. V úvode knihy hľadá prelomový okamih, v ktorom stredovek vystriedal novovek, ktorý datuje nešťastnou bitkou pri Moháči roku 1526, keď sa po zdrvujúcej porážke uhorského vojska celé územie dnešného Maďarska a južné oblasti Slovenska dostali takmer na 150 rokov do područia tureckého polmesiaca. A následkami moháčskej bitky začína pútavé rozprávanie bohatou slovenskou históriou vyše 300-ročným obdobím. Kniha napísaná príťažlivým štýlom nám približuje všetky dôležité udalosti, ktoré sa v tomto období odohrali na Slovensku, či už to boli neľútostné boje s Turkami, stavovské povstania alebo individuálne zbojnícke akcie, ktoré neskôr vyvrcholili masovými rebéliami proti feudálnemu zriadeniu.
Matúš Kučera sa však nepozerá na Slovensko ako na izolovanú krajinu, ale udalosti na našom území zasadzuje do širšieho historického kontextu a dokazuje vzájomné ovplyvňovanie s ostatnými susednými i vzdialenejšími krajinami. Aj keď novovek obyčajne spájame predovšetkým s poznaním, nie vždy to tak bolo. Autor upozorňuje, že najmä v 17. storočí, v období protireformačného úsilia, dosiahli krutosti, súdne svojvôle a pohon na domnelé bosorky omnoho väčšie rozmery a brutálnosť ako v tzv. stredoveku.
Ale dejiny Slovenska nie sú, našťastie, len dejinami vojen a perzekúcií, je to aj čas rozvoja vedy, školstva a kultúry, najmä počas vlády osvietených panovníkov Márie Terézie a Jozefa II., začiatku manufaktúrnej výroby, ale i čas prvého a neskôr aj masovejšieho hnutia za národnostné práva Slovákov. Záver knihy patrí vstupu mladej generácie pod vedením Ľudovíta Štúra a kodifikácii spisovného jazyka.
K ďalším Kučerovým prácam patrí publikácia Slovensko v obrazoch, ktorú pripravil spolu s B. Kostickým, novšími dejinami sa zaoberal v zaoberal v populárno-náučnej práci Slovensko na prahu novoveku. Napísal študijné materiály Veľkomoravská ríša v obrazoch a Veľká Morava – spoločnosť, kultúra, tradícia, ako spoluautor sa zúčastnil na tvorbe viacerých základných historických vedeckých i popularizačných monografií, učebníc, autor početných štúdií a príspevkov v slov. i zahraničných periodikách, ako aj hesiel v domácich i inonárodných encyklopédiách.

Ocenenia

1998 - Rad Ľudovíta Štúra II. triedy
2004 - Cena Jozefa Cígera Hronského
2005 - Rad Ľudovíta Štúra I. triedy

Tvorba

Veľkomoravská ríša v obrazoch (1966)
Slovensko po páde Veľkej Moravy (1974)
Pater patriae (1981)
Slovensko v dobách stredovekých (1985)
Veľká Morava – spoločnosť, kultúra, tradícia (1985)
Postavy veľkomoravskej histórie (1986)
Slovensko v obrazoch (1990), spolu s B. Kostickým)
Slovensko na prahu novoveku (1993)
Cesta dejinami – Stredoveké Slovensko (2002)
Slovensko okolo roku 1000 (2002)
Cesta dejinami – Novoveké Slovensko (2004)
Slováci prežijú (2004)
Slovenské dejiny I. Od príchodu Slovanov do roku 1526 (2008)
Bratislava a starí Slováci (2009)
Svätopluk (2010)




zdroj: Úrad vlády SR; www.quark.sk, www.wikipedia.org, www.litcentrum.sk
posledná aktualizácia 12.12.2016

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost