sk  |  en
Sobota | 31.10.2020, 04:57 | meniny: Aurélia; zajtra: Denis, Denisa
  • | Deň reformácie

    Svetový deň reformácie je spomienka na deň kedy agustiánsky mních Martin Luter pribil na dvere kostola vo Witteburgu svojich '95 téz' tiež známych ako 'Výpovede proti odpustkom'. Podstatou reformácie bol návrat k Božiemu slovu, náprava chýb a očistenie cirkvi.

  • | Svetový deň sporenia

    Svetový deň sporenia bol vyhlásený na 1. medzinárodnom bankovníckom kongrese v Miláne v októbri 1924. V roku 1989 ho schválilo OSN. Hlavným cieľom je zvýšenie povedomia verejnosti o význame úspor pre domácnosti a ekonomiku krajiny. Sú dôležitým prvkom v boji proti chudobe a prvkom sociálneho a ekonomického pokroku.

  • | Svetový týždeň detí

    1. november - 7. november. Medzinárodná spoločnosť priateľstva a dobrej vôle - ISFGW.

doplňte alebo opravte informácie

Michal Miloslav Hodža ( 58 r.)

prozaik, básnik, príslušník a vedúca osobnosť generácie štúrovcov, popredný reprezentant a ideológ slovenského národného hnutia 40. rokov 19. storočia

Kategória: spisovatelia

* 22.09.1811 Rakša

† 26.03.1870 Cieszyn (Poľsko)

Slovensko

0

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie panna

čínske znamenie koza

jubileum od úmrtia 150 r.

jubileum od narodenia 209 r.

Vzdelanie

1829 gymnázium, Rožňava
1829 – 32 teológia na evanjelickom kolégiu, Prešov
1832 – 34 teológia na evanjelickom lýceu, Bratislava
1834 - 37 teológia, Viedeň

Životopis

Pochádzal z roľnícko-mlynárskej slobodníckej rodiny. Spolu Ľ. Štúrom a J. M. Hurbanom tvoril veľkú trojicu zavŕšiteľov historického procesu slovenského národného obrodenia.

Patril k horlivým obhajcom bibličtiny ako spisovnej reči Slovákov. Od druhej polovice 30. rokov ju už vo svetskej literatúre nepoužíval. Organizoval zbierky pre Slovanský ústav v Bratislave. Koncom 30. rokov vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy (Krasomil, Vedomil tatranský, Slovenské noviny, Slovenská včela). Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o novú spoločenskú angažovanosť i organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. V jazykovej otázke a v iných oblastiach súdobých národnopolitických a kultúrnych dianí nedocenil tak ako Štúr a Hurban ich spätosť s danými ekonomicko-spoločenskými premenami, čo bolo jednou z príčin ochladzovania ich vzťahov.

Mal veľkú zásluhu aj na uskutočnení schôdze národovcov 10. – 12- 5. 1848 v Liptovskom Mikuláši, ktorá schválila 14 bodov Žiadostí slovenského národa, obsahujúcich progresívne návrhy na riešenie postavenia slovenského národa v Uhorsku.

Po nútenom odchode z Uhorska sa zúčastnil na rokovaní Slovanského zjazdu v Prahe a letných príprav na ozbrojené slovenské národné povstanie. Bol členom prvej SNR, účastníkom septembrového povstania. Keďže odišiel z povstaleckého územia skôr, dostal sa do sporu so Štúrom a Hurbanom.

Podieľal sa na zápase o tzv. patent. t. j. cisárske nariadenie o usporiadaní cirkevných pomerov, keďže v tom videl možnosť obmedziť vplyv elementov nežičlivých slovenskému hnutiu. Za svoju angažovanosť bol suspendovaný a nútený opustiť faru.

Angažoval sa aj v útokoch proti spisovnému jazyku. Napísal „spis v podobe listu k národu slovenskému“. Rozrástol sa na knihu. Jeho názory na pravopis sa líšili od Štúrových radikálnych reforiem. Usiloval sa zachovať najmä ä, y, dvojhlásky ia, ie, iu, rozlíšenie l a ľ na konci základného tvaru minulého času, písanie d, t, n. l, bez mäkčeňa pred e, i, í, ia, ie. Tieto návrhy sa prijali roku 1852 a M. Hattala ich zahrnul do Krátkej mluvnice slovenskej.

Hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch. Sú to epická báseň Matora, pokus o filozoficko-básnickú esej Slavomiersky a cyklická báseň Vieroslavín. Ostali v rukopise a sú uchované v Literárnom úrchíve Matice slovenskej.
Pozostatky boli z Tešína roku 1922 prevezené do vlasti a uložené v Liptovskom Mikuláši.

Pôsobenie
1834 – 36 vychovávateľ, Rakša a Podrečany
1833 – 34 podpredseda Spoločnosti českoslovanskej pri lýceu, Bratislava
1837 vysvätený za kňaza
1837 – 66 evanjelický farár, Liptovský Mikuláš
1840 dekan liptovského seniorátu a vyslanec na dištriktuálne konventy
1841 člen redakcie evanjelického Spěvníka
1842 člen posolstva slovenských evanjelických vzdelancov k k cisárovi; definitívne sa usadil na fare v Liptovskom Mikuláši
1844 predseda spolku Tatrín
1849 – 50 stoličný notár Liptovskej župy
1866 vikár patentálnej ev. cirkvi, Martin
1863 – 67 zakladajúci člen a výborník Matice slovenskej
1867 žil na penzii v exile, Tešín

Tvorba

1833 – 34 Elegie u hrobu Napoleona; Polonofil; Noc křivdy
1836 Meč krivdy
1845 Ňepi pálenku, to je Ňezabi - kázeň
1847 Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo – brožúra
1848 Hlas k národu slovenskému - proklamácia
1856 Matora – lyricko-epická báseň
1859 Šlabikár
1860 Prvá čítanka pre slovenské ev. a. v. školy
1861 Slavomiersky
1862 Dohovor – brožúra
1863 Protestant proti protestantským uionistům v cirkvi a. v. v Uhřích

Preklady
1845 Šenk pálenčený (Andraščík)

Spisy
1847 Epigenes slovenicus (Slovenský potomok)
1848 Větín o slovenčine
1848 Der Slowak (Slovák)
1866 Unterthänigsten Promemoria über die Kirchlichen Angelengenhaiten in Ungarn bei der Slowaken der ev. lut. Confesions

Tvorbu M.M.Hodžu mnohokrát nájdeme pod pseudonymami -dž-; M. M. H.
zdroj: Encyklopédia Slovenska, II. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1978; Encyklopédia spisovateľov Slovenska, Obzor – Bratislava, 1984; Drahoslav Machala: Majstri slova, Perfekt 2002; spracovala Viola Tóthová

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost