sk  |  en
Nedeľa | 21.07.2019, 02:46 | meniny: Daniel; zajtra: Magdaléna

doplňte alebo opravte informácie

Prof. MUDr. Mikuláš Hrubiško Drsc. ( 87 r.)

zakladateľ transfúznej služby na Slovensku

Kategória: medicína

* 01.10.1917 Slovensko, Ilava

† 28.07.2005 Bratislava

Slovensko

0

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie váhy

čínske znamenie had

jubileum od úmrtia 13 r.

jubileum od narodenia 101 r.

Životopis

Mikuláš Hrubiško sa narodil 1.10.1917 v llave. Maturoval na Štátnom reálnom gymnáziu Ľudovíta Štúra v Trenčíne a v roku 1941 promoval na Lekárskej Fakulte UK v Bratislave.
Od januára 1942 pracoval v Liečebnom ústave Robot, sociálnej poisťovne v Bratislave ako sekundárny lekár interného oddelenia pod vedením prof. Ladislava Dérera. Neskôr, keď prof. Dérer v roku 1945 prevzal vedenie terajšej I. internej kliniky, odišiel s ním pracovať na túto kliniku ako odborný asistent a pracoval tu až do roku 1953. Získal tu špecializáciu z vnútorného lekárstva.
Z poverenia svojho učiteľa prof. Dérera sa venoval od začiatku svojho pôsobenia na internom oddelení hematológii a neskôr, už ako odborný asistent internej kliniky, aj otázkam transfúzie krvi. Vykonával nepriame transfúzie stabilizovanej (citrátovej) krvi a prvé pokusy s konzervovaním krvi od roku 1947. Mal na starosti vyšetrovanie a overovanie zdravotného stavu darcov krvi (okolo 200 darcov bratislavského darcovského strediska).
Keď sa v roku 1948 stala aktuálnou otázkou zriadenia Národnej transfúznej služby v našom štáte, nezostal bratislavský Spolok Červeného kríža mimo tohto úsilia. Staval v tom čase štvorpavilónovú barakovú nemocnicu a prvý pavilón určil pre potreby rodiacej sa transfúznej služby. Predsedom komisie, ktorá mala na starosti stavbu tejto nemocnice bol prof. Dérer. Keďže vedel, že transfúzia krvi je aplikovaná forma hematológie, v roku 1948 navrhol svojho asistenta Mikuláša Hrubišku za prednostu tejto novej transfúznej stanice, spolok tento návrh akceptoval a vymenoval ho ako prvého na Slovensku, za primára tejto prvej transfúznej stanice.
Mikuláš Hrubiško, ako v tom čase jediný kompletne a komplexne erudovaný odborník na Slovensku, bol čoskoro vtiahnutý aj do celoslovenskej, resp. celoštátnej transfúznej komisie Ministerstva zdravotníctva v Prahe.
Popri funkcii odborníka na Krajskej, resp. Fakultnej transfúznej stanici sa stáva M. Hrubiško hlavným odborníkom Povereníctva, neskôr Ministerstva zdravotníctva SR. Túto funkciu vykonával 40 rokov, až do odchodu do dôchodku v roku 1988. S týmito funkciami súvisiace pracovné penzum bolo také veľké, že sa len ťažko dalo zosúladiť s prácou na klinike. Keďže vtedajšie orgány považovali prácu v transfúznej službe za prvoradú, na žiadosť vedúcich pracovníkov slovenského zdravotníctva ukončil prácu na I. internej klinike, aby sa v plnej miere mohol venovať budovaniu transfúznej služby na Slovensku a rozvoju nového rodiaceho sa medicínskeho odboru, transfuziológii.

Ako ďalší významný prvok špecializovanej starostlivosti prof. Hrubiško s Dr. Šteruskou, CSc, vypracovali a zaviedli metódu transfúzie a transplantácie kostnej drene. Prvý pokus o transplantáciu krvi sa uskutočnil v roku 1961 na Onkologickom ústave, na oddelení Doc. Winklera.

V roku 1988, po 40 rokoch nepretržitej činnosti na čele transfúznej služby a hematológie na pracovisku, ktoré založil a aj viedol a v celoslovenskom meradle, odchádza do dôchod¬ku. Pokračoval však v práci na klinike so skráteným pracovným úväzkom ako konzultant do roku 1991, potom do roku 1995 ako vítaný návštevník KHaT.
Zaslúžený odpočinok trávil svorne spolu s manželkou vo svojom byte v Bratislave. Nikdy nestratil kontakty s Klinikou ani s odborom, živo sa zaujímal o dianie v odbore. Zúčastňoval sa spoločenských aktivít jak pri príležitosti svojho 80. ročného životného jubilea v roku 1997 a aktívne vystúpil s prejavom pri príležitosti 50. ročného jubilea transfúznej služby na Slovensku v roku 1998.

Tvorba

Publikačná a vedecká práca
 V roku 1942 zaviedol u nás (a v býv. Československu) ako prvý metódu diagnostic¬kého nabodávania zväčšených lymfatických uzlín a cytodiagnostiku punktátov. Výsledky publikoval v roku 1943. V roku 1944 publikuje prácu o liečbe dyzentérie sulfonamidmi. V roku 1946 ako prvý v býv. Československu navrhol a nechal skonštru¬ovať špeciálnu punkčnú ihlu, a zaviedol diagnostickú punkciu pečene, výsledky publikoval v roku 1947.

 Bol jedným z prvých v Československu pri zavádzaní chemoterapie leukémií, svoje pôvodné práce publikoval v roku 1948 a 1949. V tom istom čase a v roku 1951 publikuje práce o indikáciách transfúzie krvi a erytrocytov, v priebehu 50. rokov viaceré články s transfuziologickou problema¬tikou. Pre darcovstvo krvi mali význam jeho práce o skrytej sideropénii u viacnásobných darcov krvi. Výsledky, ktoré docielil uplatnil pre limitáciu počtu odberov za rok u mužov na 4, u žien na 3x ročne, ako aj k zavedeniu preventívneho podávania preparátov železa u darcov krvi.

 V roku 1961 ako jeden z prvých v Strednej Európe publikoval so spolupracovníkmi prácu o transfúzii kostnej drene pri liečení akútnych leukémií, a v roku 1962 prvý prípad relatívne úspešnej transplantácie kostnej drene pri akútnej leukémii.

 Riešil viaceré zložité prípady zabezpečenia kompatibilnej transfúzie z celého Slovenska. Dopracoval sa pri tom k viacerým originálnym nálezom i objavom dovtedy nespoznaných zriedkavých krvných skupín, imunogenetických javov a variantov. Tak v rokoch 1962-70 v sérii článkov publikovaných so spolupracovníkmi najmä Mergancovou, resp. Čalkovskou, analýzou štvorgeneračných rodokmeňov rozpracoval imunogenetiku a fenotypológiu skupín Ax, Am a všetkých podskupín A. V spolupráci s Prodanovom a s pomocou Salmona a Cartrona z parížskeho CNTS (Centre national de transfusion sanguine) podali unikátnu kvantitatívnu charakteristiku všetkých podskupín a variantov A a B. V roku 1966 objavil dominantne dedičnú krvnú skupinu Hm, vysvetlil jej formálnu genetiku, poznatok potom doplnil o objav skupín OHm a AHm.. V roku 1967 našiel v slovenskej populácii prvú krvnú skupinu Bombay I. kategórie OAh1, prvú v Strednej Európe. V roku 1969 v spolupráci s Beranovou a Prodanovom objavili a presne definovali prvú, vo svete vôbec známu skupinu para-Bombay II. kategórie, typ Bh. Krátko na to objavil vo sfére skupín Bombay recesívne dedičnú skupinu HH Bombay-like a recesívne fenotypy OHm a OABHm. Týmto objavom dokreslil na tie časy aktuálnu predstavu o genetike nielen krvných skupín typu Bombay, ale celého skupinového systému ABO a H. Na príklade modifikácií krvných skupín dokázal, že popri štruktúrnych génoch A, B a H zoodpovedných za tvorbu špecifických glykozyltransféráz, existujú aj ich regulačné gény zodpovedné za fenotypickú realizáciu príslušnej štruktúrnej genetickej informácie, zrejme zvlášť pre glykolipidovú a zvlášť pre glykoproteínovú formu krvnoskupinového antigénu. Recesívne alely týchto génov spôsobujú modifikácie, zoslabenie až potlačenie fenotypického prejavu príslušného štruktúrneho génu, nedostatočnú až chýbajúcu realizáciu jeho produktu.

 Ďalším významným objavom z oblasti krvných skupín bol dôkaz existencie nielen dovtedy známej interalelickej kompetície, ale aj komplementácie medzi skupinou A a variantom Bx. Dokázal, že špecifický produkt normálneho génu A2, alebo jeho normálny regulačný gén, je schopný kompenzovať, komplementovať, nedostatok produktu protiľahlého alelického páru v prípade alely Bx. Významnou mierou prispel nielen k obohateniu poznatkov imunogenetiky, ale aj humánnej genetiky.

 Využijúc svoje bohaté imunohematologické poznatky vypracoval v spolupráci s Fábryovou -Ceizelovou originálnu patofyziologicko-klinickú metódu paliatívnej liečby pravej polycytémie. Dokázali, že transfúziou vhodných dávok antierytrocytových protilátok možno aj touto cestou docieliť remisiu choroby.

 Taktiež v spolupráci s Ceizelovou opísali medzi prvými v Európe krvnú skupinu Rhnull a chýbaním Rh antigénu podmienenú hemolytickú anémiu. Na príklade tohto fenoménu ukázal, že biochemické štruktúry, ktorých súčasťou sú krvné skupiny, majú aj svoj fyziologický, funkčný význam.

 Keď hovoríme o vrodených hemolytických anémiach, M. Hrubiško inicioval ich výskum na Slovensku, v ktorom pokračovala Sakalová. Ako prvý opísal existenciu beta-talasémie a iných hemoglobinopatií aj na Slovensku.

 Pri vymenúvaní viac ako 200 ďalších publikácií, 17 monografií na ktorých sa podieľal buď ako prvý autor alebo spoluautor, je potrebné zdôrazniť, že viedol a inicioval témy pre klinický výskum v oblasti hematológie a transfuziológie. V jeho zozname prác by sme našli všetky aktuálne témy klinickej hematológie, ktoré dokresľujú vedeckú osobnosť nášho jubilanta - hlboko orientovaného do hĺbky teoretického poznania, ale aj do klinického aplikovaného výskumu.

Prednášky v zahraničí

Nemecko (8x), Maďarsko (6x), Viedeň (4x), Paríž (4x), Poľsko (2x), USA (2x), Rím, Uppsala, Helsinky, Plovdiv a ďalšie.

Aktivity v odborných lekárskych spoločnostiach

 zakladajúci člen Čs. hematologickej spoločnosti (1951), jej prvý podpredseda, (predseda Netoušek, čestný predseda Hynek), spoluzakladateľ Slov. hematologickej a transfuziologickej spoločnosti (1968) a jej dlhoročný predseda. Dlhoročný člen Medzinárodnej spoločnosti krvnej transfúzie (ISBT), viac rokov zástupca Československa v nej, opakovane člen jej výboru.

 Je nositeľom medzinárodných vyznamenaní, čestným členom bývalej Čs. lekárskej spol. J. E. Purkyňu, Slov. lekárskej spol., Cs. hema¬tologickej spol., Nemecko-Rakúsko-Švajčiarskej spol. transfúzneho lekárstva a imunológie, Maďarskej hematologickej a transfuziologickej spol., Poľskej spol. transfúzie krvi.

 Prof. Hrubiško je známou osobnosťou v USA, ale najmä v Európskej spoločnosti pre hematológiu a transfuziológiu. Prednášal a informoval v okolitých stredoeurópskych štátoch v pravidelných 1-2 ročných intervaloch o svojich prioritných imunohematologických výskumoch.

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost