sk  |  en
Pondelok | 25.03.2019, 00:21 | meniny: Marián; zajtra: Emanuel
  • | Deň zápasu za ľudské práva

    Tento deň patrí spomienkami na 25. marec 1988, kedy sa na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave konala sviečková manifestácia, kde ľudia so sviečkami v rukách bojovali za ľudské práva ako je právo na rovnosť, ľudskú dôstojnosť, slobodu prejavu, zhromaždenia, demonštrácie, petície, slobodu pohybu a pobytu, náboženskú slobodu. Išlo o prvý krok boja proti komunistickému režimu na Československu.

  • | Medzinárodný deň spomienky na obete otroctva a transatlantický obchod s otrokmi

    Tento deň bol vyhlásený Organizáciou Spojených národov (OSN) v roku 2007 a pripomína sa od roku 2008. Je venovaný na pamiatku miliónom obetí, ktoré v priebehu 16. až 19. storočia zomreli v dôsledku otroctva a transatlantického obchodu. Otroctvo je považované za jeden z najhorších prípadov porušovania ľudských práv. Cieľom tohto dňa je zvýšenie povedomia o nebezpečenstvách rasizmu a predsudkov. Pri tejto príležitosti sa konajú rôzne vzdelávacie akcie o dôsledkoch rasizmu, otroctve a transatlantickom obchode.

doplňte alebo opravte informácie

Mikuláš Štefan Ferienčík ( 55 r.)

básnik, vydavateľ, dramatik, prekladateľ

Kategória: spisovatelia, novinári

* 01.08.1825 Slovensko, Zvolen

† 03.03.1881 Martin

Slovensko

0

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie lev

čínske znamenie kohút

jubileum od úmrtia 138 r.

jubileum od narodenia 193 r.

Životopis

Hoci Mikuláš Štefan Ferienčík nepatril k vedúcim osobnostiam slovenskej literatúry, jeho publikačná činnosť bola významná najmä v matičnom období. Filozofiu a teológiu študoval v Levoči, právo v Prešove. Bol úradníkom na viacerých miestach, od roku 1870 pôsobil v Martine. V rokoch 1848 - 1849 bol kapitánom dobrovoľníkov.

Počas svojho života napísal niekoľko básní, štrnásť dramatických útvarov (prevažne veselohry, z ktorých dve tretiny zostali v rukopisoch), viac ako dvadsať prozaických prác a novinárske články. Písal romantické ľúbostné poviedky, ľudovýchovnú prózu, spoločenské poviedky a novely. V jeho realisticky zameranej tvorbe vedome doznieva silný národný romantizmus štúrovcov – v zbierke poviedok Jedľovský učiteľ. Preložil Gogoľovho Revízora. Redigoval viacero novín a časopisov – Pešťbudínske vedomosti (1863-70), Národné noviny, Národný hlásnik aj literárny časopis Orol. Peštbudínske vedomosti boli klasickými, do dvoch stĺpcov zalamovanými novinami. Ferienčík bol povestný svojimi zahranično-politickými komentármi. Pod jeho vedením sa ustálil fejtón. Názov „fejtón“ sa dovtedy písal v pôvodnom znení, pretože slovenský ekvivalent tohto slova neexistoval. Neskôr bol anketou ako najvýstižnejší zvolený názov „besednica.“

Ferienčík bol tiež členom Matice slovenskej aj Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku. 

Založil tlačový orgán SNS Národní hlásnik.

Po návrate do Brezna, kde prežil niekoľko rokov sa oženil s Auréliou Tibélyovou, dcérou tamojšieho mešťana. V Brezne bol divadelným ochotníkom, preložil Kotzebueho frašku „Wirwarr“ pod názvom „Svojvoľník“ a začiatkom roku 1852 ju uviedol na breznianske javisko. Úspech ochotníkov a záujem o slovenské divadlo v Brezne bol veľký, dokonca publikum bolo tak divadlom „navnadené“, ako píše sám Ferienčík, „že si praje srdečne, aby sa divadelné predstavenia pravidelne aspoň jeden raz do týždňa dávali.“
zdroj: www.matica.sk, spracovala M. Remiašová

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost