V ten deň 1971 v iránskom Ramsare prijali Ramsarskú konvenciu, Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam, predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva
Známy aj ako Deň zasvätený Bohu, bol vyhlásený pápežom Jánom Pavlom II. a oslavuje sa od roku 1997. Katolícki veriaci poznajú 2. február aj ako Sviatok obetovania Pána, ľudovo nazývaný Hromnice.
V rokoch 1981- 87 študoval na VŠVU v Bratislave sochárstvo u prof. J. Kulicha a L. Snopeka a v rokoch 1985- 86 na École Nationale Supérieure des Beaux Arts v Paríži u prof. Jeana Cardota.
Životopis
Od roku 1990 pôsobí ako docent na Fakulte architektúry STU v Bratislave. Venuje sa komornému a monumentálnemu sochárstvu, maľbe, kresbe a grafike, zúčastňuje sa medzinárodných sochárskych sympózií. Za svoju tvorbu získal mnohé ocenenia doma aj v zahraničí, napríklad Cenu Martina Benku (1988), Prix-Itinéraire v Salon Levallois (1998). V roku 1990 získal cenu Akadémie výtvarných umení a Francúzskeho inštitútu v Paríži "Portrait Paul - Louis Weiller".
Ostatné ocenenia: 1992 - laureát "Eurocreation", artist stay in Niort, Francúzsko 1993 - Artist Studio, Kulturkontakt, Viedeň 1995 - 1. cena - Holocaust monument in Bratislava (1995 - 1997 : realizácia) 1996 - Mikuláš Galanda Fondation - štipendium 1997 - M. Galanda - Cité internationale des Arts, Paríž 1998 - Monument politickým väzňom, Žilina
Tvorba
Tvorba Milana Lukáča vychádza z moderných tradícií pop artového objektu. Zo sochárskych materiálov rád používa najmä kov a drevo, najčastejšie však robí objekty kombinované z rôznych materiálov, najmä kusov kovového šrotu. Jeho objekty, ale aj odlievané plastiky i grafika, majú osobité poetické čaro. Obľúbenou témou je živočíšna ríša – rôzne druhy vtákov, hmyzu a rýb. Učarovala mu príroda, vodný živel i svet botanických atlasov. Jeho „botanické sny“ sa vyznačujú krehkosťou prírodných foriem, ktoré ožívajú v bronzových a kovových objektoch. Rovnaké témy spracúva aj v grafických listoch, kresbách a najnovšie aj v nízkych reliéfoch. Vyniká v nich jeho ľahká, improvizačná kresba, ktorou vystihuje podstatu prírodného tvaru i ľahkosť pohybu.
Milan Lukáč svoje sochy integruje s priestorom. Plastiku nechápe ako monolitný blok, ale ako perforovaný objekt, cez ktorý sa priestor prelína, ktorým prechádza a prúdi svetlo s vzduchom. Preto sú významnou súčasťou tvorby autora monumentálne práce komunikujúce s priestorom. Známy je Pamätník holokaustu v Bratislave, Pamätník politickým väzňom v Žiline aj prvá cena v súťaži na Pamätník M. R. Štefánika pre Spišskú Novú Ves.
Výstava v Galérii NOVA, ktorá predstaví rôzne druhy tvorby Milana Lukáča – plastiky reliéfy a grafiku a je súčasťou medzinárodného projektu „Socha v meste X“ v rámci Kultúrneho leta v Bratislave.
zdroj:
www.art11.com
22. Socha priešťanských parkov. Piešťany, 1989