sk  |  en
Sobota | 11.07.2020, 04:18 | meniny: Milota; zajtra: Nina

doplňte alebo opravte informácie

Miloš Alexander Bazovský ( 69 r.)

maliarska osobnosť, jeho diela patria na slovenských aukciach medzi najvýznamnejšie a najžiadanejšie

Kategória: umenie a kultúra, výtvarné umenie

* 11.01.1899 Slovensko, Turany

† 15.12.1968 Slovensko, Trenčín

Slovensko

1

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie kozorožec

čínske znamenie prasa

jubileum od úmrtia 51 r.

jubileum od narodenia 121 r.

 

všeobecné informácie

Životopis

Patrí k najvýraznejším predstaviteľom moderného maliarstva. Inšpiroval sa predovšetkým dedinskými motívmi vjednoduchej kompozícii s jasnými svietivými farbami. Najobľúbenejšie boli červená a zelená, neskôr hnedočervená a žltozelená.

Miloš Alexander Bazovský patrí k najvýznamnejším a najznámejším osobnostiam slovenského výtvarného umenia 20. storočia. Svojou tvorbou, obsahovo spätou so Slovenskom a výrazovo orientovanou na širšie európske kontexty, sa rozhodujúcou mierou podieľal na konštituovaní slovenskej výtvarnej moderny. Roky 1929 - 1933 sú zmysluplným obdobím vzájomnej spolupráce s maliarmi Jankom Alexym a Zolom Palugyayom. Spájajú ich spoločné potulky za námetmi, objavovanie rázovitých oblastí Slovenska (Oravy, Liptova, Heľpy a Detvy) a organizovanie spoločných putovných výstav. Rokom 1938 sa v Bazovského tvorbe otvára obdobie charakterizované K. Vaculíkom ako „nástup k syntéze". Znásobuje sa myšlienková koncentrovanosť diel, predchádzajúce zaujatie formovými výbojmi je nahradené vyváženosťou obsahových a výrazových fenoménov. V tematickej rovine Miloš Alexander Bazovský bravúrne, bez pátosu, zbytočných dramatických gest, v absolútnej skratke a znaku charakterizuje základné atribúty Slovenska a vytvára akýsi archetyp slovenskej krajiny a jej obyvateľov.

Príznak tragických rokov našiel odraz i v Bazovského tvorbe - v akceptovanej obsahovosti a disciplinovanejšej tvarovej skladbe. Na krátky čas sa v jeho tvorbe stretávame s tematikou mestskej periférie. Po krátkom odmlčaní v rokoch 1944 - 46, zapríčinenom chorobou, privádza Bazovský svoju tvorivú koncepciu do nových polôh: znovu objavuje bezprostrednú krásu, pôvab rytmu oravskej krajiny zobrazovanej v absolútnej harmónii s človekom a pôsobivosť zátiší, ktoré chápe ako nepatetickú, suverénnu maliarsku poctu predmetom všedného dňa. Kresba, ktorá sprevádzala autorovu tvorbu od počiatkov, sa stáva práve v tomto období predmetom intenzívnejšieho záujmu. Bazovský neúnavne a systematicky kreslí ceruzou, tušom, uhľom, kriedou, či sépiou, aby bravúrne zachytil tie najpodstatnejšie dimenzie motívu.

Podobne ako jeho druhovia aj Bazovský sa v tomto období zbližuje s Benkovou monumentalizačnou výtvarnou koncepciou. Autorov výtvarný prejav, je však emotívnejší, baladickejší a zároveň sa snaží defolklorizovať zobrazené námety. Toto obdobie vystriedajú roky zámerného popretia predchádzajúcich tendencií (1934-1937). Bazovského monografista Karol Vaculík nazýval túto etapu v jeho tvorbe „obdobím lyrického kontrapunktu". Prehlbuje sa emotívna obsahová inotácia diel, objavuje sa nová farebná škála žiarivejších a odvážnejších tónov (žlté, zelené, oranžové, fialové a ružové), ktoré maliar nanáša v pastóznych vrstvách.

Miloš Alexander Bazovský sa narodil 11. januára 1899 v Turanoch nad Váhom v rodine učiteľa. Počiatky jeho maliarskej tvorby sú spojené so štúdiom na pražskej Akadémii výtvarných umení (1919-1924, prof. Loukota, Bukovac, Pirner, Obrovský a Švabinský).

Maliar sa po ukončení štúdia vrátil do rodných Turian, aby sa neskôr presťahoval do neďalekého Martina (1931). Tu v prostredí nesmierne bohatom na vizuálne podnety neúnavne kreslí a maľuje krajinu, postupne sa odkláňa od realisticko-impresívnych postupov v prospech sumárnejšieho a abstrahovaného tvaru od optického povrchu javov, ku zovšeobecňujúcej definícii skutočnosti.

Začiatkom 50. rokov sa umelcova tvorba vyhranila do najsugestívnejších podôb. V príkrom rozpore s nepriaznivou spoločenskou, politickou i kultúrnou klímou, ako aj ťaživou osobnou situáciou spojenou s existenčnými problémami Bazovský obdivuhodne akceleruje a zhutňuje svoj výtvarný prejav. A tak sú jeho záverečné - až surrealisticky vyznievajúce krajinárske, figurálne vízie a zátišia farebne, tvarovo i kompozične privedené do strhujúceho fortissima. Sú suverénnym zovšeobecnením Bazovského najpodstatnejších filozofických a etických reflexií o zmysle, protikladoch i neúprosných zákonitostiach ľudskej prírodnej reality. Dielo umelca sa navždy uzatvorilo 15. decembra 1968. Pochovaný je v Trenčíne.

Prínos a význam umeleckej koncepcie Miloša Alexandra Bazovského bol od roku 1921 (prvá výstava) až po súčasnosť zhodnotený na mnohých domácich i zahraničných výstavách. Jeho diela sú zastúpené v zbierkových fondoch takmer všetkých slovenských galérií (v Galérii Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne je sústredený najrozsiahlejší autorov súbor, prezentovaný od roku 1979 v stálej expozícii) a jeho diela nechýbajú ani v mnohých súkromných zbierkach doma i v zahraničí.

1899 - Narodil sa 11. januára v Turanoch nad Váhom (okres Martin) v rodine učiteľa, redaktora a prekladateľa Kolomana Bazovského. Mal troch súrodencov - Oľgu, Ivana a Vladimíra.

1909 - Začína študovať na maďarskom štátnom gymnáziu v Budapešti.

1919 - Prijímajú ho na Štátnu obchodnú školu v Dolnom Kubíne, kde o tri roky zmaturuje.

1916 - 1918 -  Vráti sa na gymnázium do Budapešti, štúdium úspešne ukončí, zloží prijímaciu skúšku na Vysokú školu výtvarných umení v Budapešti (prof. I. Réti)

1919 - Po vzniku Československa sa hlási na Akadémiu výtvarných umení v Prahe, študuje v prípravke prof. J. Loukotu.

1921 - Študuje na súkromnej maliarskej škole u prof. Deluga vo Viedni, pokračuje v štúdiu na AVU v Prahe u profesorov V. Bukovca, M. Prinera, J. Obrovského a M. Švabinského.

1924 - Po absolutóriu na AVU v Prahe sa vracia do Turian; na poschodí miestneho hostinca si zriadi svoj prvý ateliér; kreslí a maľuje zväčša v plenéri (Orava, Zázrivá, Terchová).

1928 - V Ľubochni otvára svoju prvú súbornú výstavu - pastely s vidieckou tematikou, nemajú očakávaný komerčný úspech.

1929 - Spolužiak Janko Alexy prichádza za ním do Turian, aby ho nadchol pre maľovanie na hornom Liptove a maliarske skusy v zahraničí. Do Paríža cestuje len so Zolom Palugyayom; v Príži Bazovského zaujme francúzska moderna, osobitne dielo P. Gauguina a tiež staré egyptské umenie. V Grand Chaumiér návštevuje kurz kreslenia aktu. Na jeseň sa v trojici (Bazovský, Alexy, Palugayay)vydávajú na pravidelné potulky po strednom a severnom Slovensku. Začína sa intenzívne obdobie zobrazovania témy Slovenska. Bazovský v maľbe a kresbe rieši problémy abstrahovania a fragmentizácie reality. Farebný kolorit je značne redukovaný do tmavomodrých, tmavozelených, sivých alebo zemitých tónov, prislúcha mu baladický tón. Sám o tom hovorí: „Obraz mi je vystihnutím pravdy. Všetko čo tu vidíte to je do farieb a tvarov prenesená slovenská skutočnosť. Pot sedliackej roboty, neutešenosť neprebudených duší, jesenné nálady našich vrchov a smútky našich osudov... hľadám vo svojich obrazoch dušu motívu, jeho interiér, nie povrch."

1931 - Sťahuje sa do nového ateliéru v obytných domoch Tatra banky v Martine, v susednom ateliéri sa usadí Alexy. Spolu s ním intenzívne maľuje v Heľpe a Detve. V kresbách  i olejoch ustupuje statickosť a symetria v prospech dynamickej kompozície. Baladicko-pochmúrnej inotácii svojich diel dáva intenzívnejší farebný, tvarový a predovšetkým kompozičný akcent.

1932 - 1933 - S Jankom Alexym cestuje do Poľska. Dokončujú stavbu Slovenského národného múzea v Martine, v ktorej následne otvárajú Národnú galériu slovenskú aj s jeho obrazmi. Maliarsky výber vystavuje spolu s dielami Martina Benku a sochárov Vojtech Ihriského a Ladislava Majerského.

1934 - Bazovský spolu so Zolom Palugyayom maľuje vo Vysokých Tatrách; príležitostne navštevuje Piešťany a tamojšiu Alexyho umeleckú kolóniu. Opúšťa koncepciu monumetalizácie krajiny a človeka. Namiesto baldickosti a redukovanosti farebnej škály nastupujú lyrické akordy v zelených, žltých a fialových tónoch. Farba sa stáva tým najspoľahlivejším tlmočníkom pocitov v mene lyrického imperatívu. Lyrická improvizácia s lineárnosťou a plošnosťou súvisí s prijatím zásad fullovsko-galandovskej výrazovej koncepcie avšak v svojbytnej interpretácii.

1935 - Stáva sa členom Združenia slovenských umelcov; samostatne vystavuje v Prahe (Elán).

1936 - V lete maľuje v Dalmácii; vystavuje na Bienále v Benátkach; zúčastňuje sa na kongrese slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach. V tvorbe využíva maliarsku skratku a pôsobivou emotívnosťou vytvára nenapodobiteľný svet obrazových básní intímnej lyriky.

1937 - Bol na študijnom pobyte na juhu Jadranského pobrežia, vo Švédsku, Poľsku a v Budapešti. Vracia sa maľovať na Heľpu a Horehronie. Na doporučenie Josefa Čapka ho prezident T.G. Masaryk pozýva do svojho domu v Bystričke.

1939 - Berie si za manželku Annu rodenú Rásztokayovú z Čemíc (1909-1972).

1940 - 1941 - Dokončuje obrazy z prostredia Jadranu a z maľovania na Orave a Horehroní.

1942 - Denník gardista útočí na „jeho výstavného komisára" Karola Vaculíka; je ohrozená bazovského súborná výstava v bratislavskom Dome umenia. V maliarskej tvorbe zanecháva vidiecky motív a sústreďuje sa na zobrazenie mestskej periférie. Farebná paleta je temnejšia, okrem zemitých tónov využíva farbu „Caput mortua", ktorá sa bude nástojčivo objavovať aj v nadchádzajúcom diele.

1943 - Tatra banka predala domy miestnej stoličkovej továrni v Martine a noví majitelia, chcú vysťahovať umelcov z ateliérov.

1944 - 1945 - Vážne ochorie, maľuje len sporadicky. Viac kreslí, ako maľuje. Okrem kresieb využíva techniku tempery a gvašu. Prostredníctvom zátiší objavuje poéziu všednej každodennosti.

1946 - Stane sa nakrátko členom Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta. V maľbe sa sústreďuje na analýzu tvaru so širokou kontúrou.

1947 - 1948 - Za maliarsku tvorbu (Zátišie 1947) mu udelia cenu Povereníctva školstva. Dozrieva v ňom maliarsky záujem o Oravu (Malatiná, Osádky, Vyšný Kubín, Veličná). Umelecké spolky a združenia zanikajú, následníctvo preberá Svaz československých výtvarných umelcov na Slovensku so slovenskou národnou sekciou.

1949 - I. Zjazd slovenských maliarov, sochárov, grafikov a architektov ako jedine prístupnú platformu umeleckej tvorby vyhlasuje metódu socialistického realizmu.

1950 - SNG prvýkrát zakúpila dielo Miloša Alexandra Bazovského - Lazník (1927)

1951 - Dostáva výpoveď z ateliéru v Martine. Koncom roku mu zabavujú 78 obrazov pre nedoplatok daní. Diela sa majú predať na daňovej dražbe.

1952 - 1953 - Na pozvanie maliara Ernesta Zmetáka sa utiahne na Oravu. Zmysel vlastnej existencie nachádza iba v práci. Farebná paleta sa na jeho olejoch výrazne rozžiarila. Začína experimentovať. Ako podkladovú plochu využíva staršie pomaľované plátna a lepenky, na ktorých vytvára bohatý svet štruktúr, čím sa mu otvára cesta k imaginácii a symbolu.

1954 - Pripravuje samostatnú výstavu v Martine a Bratislave, ťažko sa vyrovnáva s úlohami socialistického realizmu. Pokračuje vo svojich tvorivých experimentoch s farbou. Farebnú hmotu vrství a podsypáva pieskom.
 
1954 - 1955 - Šťastné pracovné leto zažíva s manželkou Anikou v Žaškove. Tu ho postihne záškrt.

1956 - 1957 - Pracuje len sporadicky. Farba získava v jeho tvorbe dominantnú emotívnu a metaforickú podobu. Zostáva preňho tým najspoľahlivejším tlmočníkom vlastných pocitov. Sám o tom píše: „Trpím na delirium colorans..." priam symbolicky sa lúči so svojim ateliérom v obraze Samota - Vtáci odlietajú (1957).

1957 - Zamestnáva ho hľadanie bytu a ateliéru. Spolu s manželkou sa sťahuje do Čemíc. Choroba mu už nedovolí pracovať: „Len najväčšia láska k umeniu ma drží ešte na tomto svete - pre ľudí by som sa už dávno bol zmárnil."

1958 - Karol Vaculík presadí na medzinárodnú prehliadku výtvarného umenia do Benátok jedenásť Bazovského obrazov.

1959 - Pri príležitosti 60. narodenín mu napísalo veľa gratulantov. Karol Vaculík pripravuje pre SNG v Bratislave výstavu Bazovského životného diela.

1960 - Uskutočnila sa výstava „Miloš Alexander Bazovský - Životné dielo" v SNG v Bratislave.

1961 - Vymenovali ho zaslúžilým umelcom.

1962 - Sťahuje sa do Trenčína na Kukučínovu ulicu č. 49.

1964 - Vymenovali ho národným umelcom.

1965 - 1967 - Vo vydavateľstve Tatran vychádza monografia „Miloš Alexander Bazovský" od Karola Vaculíka. Pre postupujúcu chorobu, už len zriedka kreslí a maľuje, vracia sa k motívom „samoty so stromom".

1968 - 15. decembra vo veku 69 rokov zomiera. Pochovajú ho na cintoríne v Trenčíne.

1969 - Vzniká Oblastná galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne. Základ jej zbierkového fondu tvorí práve dielo M. A. Bazovského.

 

 

vzdelanie a pôsobenie

1921 -
Súkromná maliarska škola vo Viedni (prof. Deluga)
1919 - 1924
Akadémia výtvarných umení v Prahe (prof. J. Loukota, V. Bukovac J. Obrovský. M. Švabinský)
1918 -
Akadémia výtvarných umení v Budapešti (prof. Š. Réti)

 

tvorba

Dielo

Miloš Alexander Bazovský patrí k najvýznamnejším a najznámejším osobnostiam slovenského výtvarného umenia 20. storočia. Svojou tvorbou, obsahovo spätou so Slovenskom a výrazovo orientovanou na širšie európske kontexty, sa rozhodujúcou mierou podieľal na konštituovaní slovenskej výtvarnej moderny. V súčasnosti reprezentuje zbierku diela Miloša Alexandra Bazovského 462 obrazov (olejov, gvašov, tempier, pastelov) a 667 kresieb. Nakoľko však život a tvorba Bazovského je spätá najmä s Turcom, Oravou, Liptovom, či Detvou a len posledné roky svojho života prežil v Trenčíne, sú v trenčianskej galérii zastúpené diela predovšetkým zo štyridsiatich a päťdesiatych rokov. Obdobie tridsiatych rokov, kedy sa jeho tvorba kryštalizuje, vymaňuje z akademických konvencií a väzieb, smeruje k monumentalizácii formy obsahu a od monumentalizácie a dynamizácie kompozície sa cez lyrizujúce uplatnenie lineárneho prvku a rytmizácie obrazovej plochy vyvíja až k hutnejšej definícii plošne chápaného tvaru, je v galérii žiaľ zastúpená sporadickejšie. Až do obdobia zrelej syntézy po roku 1938, kedy autor smelo a účinne oprosťuje svoj výtvarný prejav od nánosov nepodstatného a smeruje k nenapodobiteľnej skratke a štylizácii tvarového i farebného fenoménu, je v galérii zastúpené a dokumentované kvalitne i v plnej šírke.

Hoci v tvorbe Bazovského môžeme sledovať viaceré vývojové periódy, v ktorých mení výrazovú štruktúru svojich diel – tvaroslovnú i kompozičnú skladbu i farebný register – základné pritom zostáva nezmenené - orientácia na tému Slovenska, ktorá je mu bytostne najbližšia. Slovenská krajina a jej obyvatelia sú v Bazovského dielach podané neuveriteľne bohatých modifikáciách a konfiguráciách; spôsob, akým sa tohto námetu zmocňuje, je obdivuhodne široký, vždy odlišný a prekvapujúci. Autor na svojich potulkách po Slovensku je nesmierne vnímavým pozorovateľom, ktorý rovnako v kresbe ako i v maľbe vie vystopovať a odhaliť prazáklad motívu, v odvážnej skratke definovať a syntetizovať vizuálnu, pocitovú a myšlienkovú rovinu objavovaného. A až v intímnej pohode jeho ateliéru ožívajú potom jeho obrazy akordmi zemitých i odvážne nadsadených farebných tónov , aby ich kolorit, plne vystihujúci baladickosť a poéziu slovenskej krajiny zároveň definitívne dotvoril atmosféru a dej maliarovho príbehu o Slovensku.

Bazovského tvorba naplno znie až do roku 1957, kedy je násilne prerušená chorobou. Napriek nepriaznivej politicko-spoločenskej klíme päťdesiatych rokov, akoby jeho umelecké úsilie gradovalo a dostávalo sa do najautentickejších a najsugestívnejších podôb. A tak v Bazovského obrazoch môžeme objavovať stále nové dimenzie a podoby Slovenska – jeho nenapodobiteľný kolorit, svojráznu konfiguráciu horských masívov a dolín, poéziu i baladickosť osamelých senníkov, strúng, človeka harmonicky súzvučiaceho s prírodou v ktorej žije, nostalgickú atmosféru krajín s opakujúcim sa motívom slnka, či mesiaca symbolizujúcich kolobeh života, sugestívne zátišia bez rozptyľujúcich detailov, meditatívne vo svojej pokore a úcte k jednoduchosti a kráse okolitých predmetov. Slovensko sa v interpretácii Bazovského nestáva zakonzervovaným skanzenom etnografických zvláštností, ale nadčasovým, stále aktuálnym príbehom o krajine a človeku.

Tvorba

Z monumentálnej tvorby:
Detvianska melódia

Ďalšie významné diela:
Samota
Na horný koniec
Horúci deň
Námestie
Žltý most
Malatiná
Večer na dedine
Detviansky laz

Celá jeho maliarska tvorba je založená na výtvarnej reči línie a tvaru s čistou emocionálnou myšlienkou.

 

iné infomácie

"Bazovského dielo je národným spevom, zasnenou ľudovou baladou, ktorá vychádza zo slovenského života a tlmočí ducha slovenskej zeme, z ktorej umelec vyšiel... " (Ľudovít Medvecký v denníku Smer 8.6.1973)

 

galéria

zdroj: Jaroslava Milčíková, foto: internet, http://www.gmab.sk/
posledná aktualizácia 16.12.2015

  Mapa

  Slovensko - Miloš Alexander Bazovský

kontaktujte nás

tip na osobnost