sk  |  en
Nedeľa | 24.10.2021, 03:58 | meniny: Kvetoslava; zajtra: Aurel
  • | Deň organizácie spojených národov

    24. októbra 1945 vstúpila do platnosti Charta OSN, ktorá je dňom vzniku Organizácie spojených národov. Od roku 1948 sa tento deň pripomína ako Deň OSN. Tento deň tradične sprevádzajú verejné zhromaždenia, diskusie a konferencie pripomínajúce vznik Organizácie spojených národov, jej aktivity, ciele a výsledky. Organizácia spojených národov bola založená po druhej svetovej vojne 51 krajinami, ktoré sa zaviazali k zachovávaniu medzinárodného mieru a bezpečnosti, rozvoju priateľských vzťahov medzi národmi a podpore sociálneho rozvoja, lepšej životnej úrovne a ľudských práv. V súčasnosti má OSN 192 členov.

  • | Medzinárodný deň školských knižníc

    Medzinárodný deň školských knižníc vyhlásila Dr. Blanche Woolls, prezidentka Medzinárodnej asociácie školského knihovníctva (IASL) a pripomína sa od roku 1999. Deň je oslavou školských knižníc, ich významu a prínosu pri vzdelávaní detí. Hlavnou myšlienkou je podpora vzťahu žiakov ku knihám, školskej knižnici, čítaniu a poznávaniu a získanie si väčšieho počtu milovníkov literatúry.

  • | Svetový deň informovanosti o rozvoji

    Svetový deň informovanosti o rozvoji vyhlásila Organizácia spojených národov v roku 1972. O dva roky skôr, práve 24. októbra 1970, bola prijatá medzinárodná rozvojová stratégia pre Druhú rozvojovú dekádu OSN. Cieľom Svetového dňa informovanosti o rozvoji je upozorniť celosvetovú verejnosť na rozvojové problémy a potrebu posilniť medzinárodnú spoluprácu na ich riešenie. Dátum svetového dňa sa zhoduje s Dňom OSN, aby zdôraznil kľúčovú úlohu OSN pri riešení rozvojových problémov.

doplňte alebo opravte informácie

Oľga Chodáková ( 68 r.)

popredná slovenská choreografka a invenčná televízna režisérka

Kategória: divadlo, film a TV

* 25.12.1920 Slovensko, Bratislava

† 14.08.1989 Bratislava

Slovensko

7

domovský štát Slovensko

pohlavie žena

znamenie kozorožec

čínske znamenie opica

jubileum od úmrtia 32 r.

jubileum od narodenia 100 r.

Životopis

Oľga Chodáková bola popredná slovenská choreografka a invenčná televízna režisérka (dcéra vydavateľa Viktora Sekeya, neter spisovateľa Štefana Krčméryho, manželka legendárneho športového reprezentanta a populárneho lekára MUDr. Ivana Chodáka, matka televíznej a rozhlasovej režisérky, rozhlasovej redaktorky, dramatičky, autorky textov piesní Mgr. Art. Oľgy Janíkovej a predstaviteľa Slovenskej akadémie vied prof. Ing. Ivana Chodáka, DrSc.).

V rokoch 1951 – 1955 študovala choreografiu na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Priekopníčka scénického ľudového tanca a folklóru.
Od roku 1946 umelecká vedúca a choreografka národopisného telesa, ktoré vystupovalo aj v zahraničí pod názvom Mladí Živeniari – Skupina Oľgy Chodákovej. Zakladateľská osobnosť súboru Lúčnica a do roku 1951 jeho umelecká vedúca a prvá choreografka.
V rokoch 1955 – 1958 umelecká vedúca a choreografka baletného súboru Novej scény (NS) v Bratislave.
V období 1959 – 1961 bola asistentkou réžie v Československej televízii, od 1. 1. 1962 do 31. 12. 1973 bola internou režisérkou Hlavnej redakcie hudobného vysielania Čs. televízie v Bratislave, potom pôsobila v slobodnom povolaní.

Tvorba

Pre Lúčnicu vytvorila tanečné kompozície Cipovička (1948), Hronské kolo (1948), Veľký svadobný tanec (1948), Máje (1948), Šatkový tanec (1950) a iné. Externe pôsobila aj v súbore SĽUK, kde vytvorila najvýznamnejšiu choreografiu Lúčne spevy a tance – Tanec dievčat (1950) na hudbu Jána Cikkera. K okruhu jej blízkych spolupracovníkov patrili hudobní skladatelia Tibor Andrašovan a Bartolomej Urbanec.

Na scéne Slovenského národného divadla (SND) naštudovala tance do folklórneho pásma Rok na dedine (1948) v réžii Karola L. Zachara. Hosťovala v činohre NS v Bratislave – Dva dni v Chujave (premiéry 29. 6. 1950 a 2. 2. 1952), podľa literárnej predlohy Jonáša Záborského napísal Ľubomír Smrčok; v Opere SND – Juro Jánošík (premiéra 10. 11. 1954), autor hudby Ján Cikker; v Štátnom divadle Košice – Máje (1954), autor hudby Bartolomej Urbanec. Vytvorila aj početné choreografie operetných predstavení NS – napríklad Bábika (1956), autor hudby Edmond Audran; Hrnčiarsky bál (1956), autor hudby Gejza Dusík; Fialka z Montmartru (1956), autor hudby Emmerich Kálmán; Mlynárka z Granady (1958), autor hudby Julius Kalaš.

Bola autorkou a režisérkou 13-dielneho televízneho cyklu Človek tvorca krásy (1964 – 1965), v ktorom mapovala svetové výtvarné umenie od praveku až do 19. storočia. Tri samostatné časti boli venované slovenskému výtvarnému umeniu, slovenskej ľudovej architektúre a klenotnici ľudovej hudby. Okrem toho vytvorila portréty slovenských výtvarných umelcov – napríklad Janka Alexyho, Martina Benku, Jozefa Kollára, Vladimíra Kompánka, Petra Matejku, Fraňa Štefunka, Alexandra Trizuljaka a Jána Želibského.

Autorsky a režijne pripravila v rokoch 1969 – 1971 pozoruhodný 12-dielny dramatizovaný cyklus Slovensko v ľudových baladách, v ktorom originálnym spôsobom spojila folklórne prvky s ich moderným spracovaním. V projekte účinkovali významní herci – napríklad Leopold Haverl, Eva Kristínová, Jela Lukešová, Ida Rapaičová, Oľga Šalagová či Magda Vášáryová. Hudbu ku všetkým častiam skomponoval Bartolomej Urbanec a choreografom bol Boris Slovák. Konkrétne išlo o tituly – Coky, coky, panské šteňa; Vyletela holubička; Janíčko susedov, Pásol Janko kravy a Anička pávy; Kdeže si bola, Anička moja; A tam hore, v Čiernej hore; Zomrem, mamko, zomrem; Slniečko sa níži; Ten prešporský mýtnik; Išlo dievča po vodu; V mestečku vo Sliezsku. S dramaturgičkou Gabrielou Vyskočilovou pripravila televíznu podobu literárnej predlohy Márie Rázusovej-Martákovej Junácka Pasovačka.

Bola neúnavnou propagátorkou ľudovej tvorby v televíznych cykloch Ide pieseň okolo; Takúže mi hraj, Na ľudovú nôtu a podobne. V roku 1971 získala prémiu za Profil hudobného skladateľa Mikuláša Schneidera-Trnavského.
Venovala sa aj televíznemu stvárneniu modernej populárnej hudby – napríklad Malá hitparáda. V spolupráci s dramaturgom Jánom Pitoňákom koncepčne a režijne vytvorila nezabudnuteľný cyklus pre deti Matelko, na ktorom sa popri Kriste Bendovej, Jarmile Štítnickej a Hane Ponickej podieľala aj autorsky. Hudbu k zvučke Matelka skomponoval Milan Dubovský.
V kultovom filme režiséra Dušana Hanáka 322 herecky stvárnila postavu vrchnej sestry.
zdroj: Encyklopédia Beliana, Vydavateľstvo SAV 2010

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost