sk  |  en
Sobota | 17.11.2018, 11:33 | meniny: Klaudia; zajtra: Eugen
  • | Svetový deň chronickej obštrukčnej choroby pľúc

    Svetový deň chronickej obštrukčnej choroby pľúc sa pripomína od roku 2002 a je podporovaný Globálnou iniciatívou pre chronickú obštrukčnú chorobu pľúc (GOLD) a WHO. Deň je určený na zlepšenie starostlivosti a informovanosti o chronickej obštrukčnej chorobe pľúc po celom svete. Kľúčovými rizikovými faktormi sú fajčenie, znečistenie ovzdušia a vystavenie pracovnému prachu a chemikáliám.

  • | Medzinárodný deň študentov

    17.november je Dňom boja za slobodu a demokraciu, no netreba zabudnúť, že je predovšetkým Medzinárodným dňom študentstva. Deň je oslavou študentov, ktorí sú považovaní za predpoklad rozvoja spoločnosti. V tento deň si pripomíname udalosti z roku 1939, kedy študenti vyšli do ulíc Prahy, aby protestovali proti nacistickej okupácii. Bola to reakcia na zastrelenie študenta medicíny Jana Opletala. Výsledkom akcie bolo deväť popravených vodcov, zavreté všetky vysoké školy a viac ako 1200 študentov bolo deportovaných do koncentračných táborov. V roku 1989 študenti vyšli opäť do ulíc a demonštrovali proti socializmu. Tentokrát boli úspešní.

  • | Sviatok sv. Alžbety Bratislavskej, patrónky charity

    Sv. Alžbeta sa narodila v roku 1207 v Bratislave a zomrela ako 24-ročná v roku 1231 v Marburgu. Bola dcérou maďarského kráľa Andreja II. a jeho manželky Gertrúdy. Po smrti jej manžela a odobratí jej troch detí venovala svoj život chorým. Pápež Gregor IX. ju po štyroch rokoch po jej smrti vyhlásil za svätú. Je patrónkou charity a mnohé rehoľné spoločnosti a dobročinné organizácie nesú jej meno.

doplňte alebo opravte informácie

Oľga Chodáková ( 68 r.)

popredná slovenská choreografka a invenčná televízna režisérka

Kategória: divadlo, film a TV

* 25.12.1920 Slovensko, Bratislava

† 14.08.1989 Bratislava

Slovensko

7

domovský štát Slovensko

pohlavie žena

znamenie kozorožec

čínske znamenie opica

jubileum od úmrtia 29 r.

jubileum od narodenia 97 r.

Životopis

Oľga Chodáková bola popredná slovenská choreografka a invenčná televízna režisérka (dcéra vydavateľa Viktora Sekeya, neter spisovateľa Štefana Krčméryho, manželka legendárneho športového reprezentanta a populárneho lekára MUDr. Ivana Chodáka, matka televíznej a rozhlasovej režisérky, rozhlasovej redaktorky, dramatičky, autorky textov piesní Mgr. Art. Oľgy Janíkovej a predstaviteľa Slovenskej akadémie vied prof. Ing. Ivana Chodáka, DrSc.).

V rokoch 1951 – 1955 študovala choreografiu na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Priekopníčka scénického ľudového tanca a folklóru.
Od roku 1946 umelecká vedúca a choreografka národopisného telesa, ktoré vystupovalo aj v zahraničí pod názvom Mladí Živeniari – Skupina Oľgy Chodákovej. Zakladateľská osobnosť súboru Lúčnica a do roku 1951 jeho umelecká vedúca a prvá choreografka.
V rokoch 1955 – 1958 umelecká vedúca a choreografka baletného súboru Novej scény (NS) v Bratislave.
V období 1959 – 1961 bola asistentkou réžie v Československej televízii, od 1. 1. 1962 do 31. 12. 1973 bola internou režisérkou Hlavnej redakcie hudobného vysielania Čs. televízie v Bratislave, potom pôsobila v slobodnom povolaní.

Tvorba

Pre Lúčnicu vytvorila tanečné kompozície Cipovička (1948), Hronské kolo (1948), Veľký svadobný tanec (1948), Máje (1948), Šatkový tanec (1950) a iné. Externe pôsobila aj v súbore SĽUK, kde vytvorila najvýznamnejšiu choreografiu Lúčne spevy a tance – Tanec dievčat (1950) na hudbu Jána Cikkera. K okruhu jej blízkych spolupracovníkov patrili hudobní skladatelia Tibor Andrašovan a Bartolomej Urbanec.

Na scéne Slovenského národného divadla (SND) naštudovala tance do folklórneho pásma Rok na dedine (1948) v réžii Karola L. Zachara. Hosťovala v činohre NS v Bratislave – Dva dni v Chujave (premiéry 29. 6. 1950 a 2. 2. 1952), podľa literárnej predlohy Jonáša Záborského napísal Ľubomír Smrčok; v Opere SND – Juro Jánošík (premiéra 10. 11. 1954), autor hudby Ján Cikker; v Štátnom divadle Košice – Máje (1954), autor hudby Bartolomej Urbanec. Vytvorila aj početné choreografie operetných predstavení NS – napríklad Bábika (1956), autor hudby Edmond Audran; Hrnčiarsky bál (1956), autor hudby Gejza Dusík; Fialka z Montmartru (1956), autor hudby Emmerich Kálmán; Mlynárka z Granady (1958), autor hudby Julius Kalaš.

Bola autorkou a režisérkou 13-dielneho televízneho cyklu Človek tvorca krásy (1964 – 1965), v ktorom mapovala svetové výtvarné umenie od praveku až do 19. storočia. Tri samostatné časti boli venované slovenskému výtvarnému umeniu, slovenskej ľudovej architektúre a klenotnici ľudovej hudby. Okrem toho vytvorila portréty slovenských výtvarných umelcov – napríklad Janka Alexyho, Martina Benku, Jozefa Kollára, Vladimíra Kompánka, Petra Matejku, Fraňa Štefunka, Alexandra Trizuljaka a Jána Želibského.

Autorsky a režijne pripravila v rokoch 1969 – 1971 pozoruhodný 12-dielny dramatizovaný cyklus Slovensko v ľudových baladách, v ktorom originálnym spôsobom spojila folklórne prvky s ich moderným spracovaním. V projekte účinkovali významní herci – napríklad Leopold Haverl, Eva Kristínová, Jela Lukešová, Ida Rapaičová, Oľga Šalagová či Magda Vášáryová. Hudbu ku všetkým častiam skomponoval Bartolomej Urbanec a choreografom bol Boris Slovák. Konkrétne išlo o tituly – Coky, coky, panské šteňa; Vyletela holubička; Janíčko susedov, Pásol Janko kravy a Anička pávy; Kdeže si bola, Anička moja; A tam hore, v Čiernej hore; Zomrem, mamko, zomrem; Slniečko sa níži; Ten prešporský mýtnik; Išlo dievča po vodu; V mestečku vo Sliezsku. S dramaturgičkou Gabrielou Vyskočilovou pripravila televíznu podobu literárnej predlohy Márie Rázusovej-Martákovej Junácka Pasovačka.

Bola neúnavnou propagátorkou ľudovej tvorby v televíznych cykloch Ide pieseň okolo; Takúže mi hraj, Na ľudovú nôtu a podobne. V roku 1971 získala prémiu za Profil hudobného skladateľa Mikuláša Schneidera-Trnavského.
Venovala sa aj televíznemu stvárneniu modernej populárnej hudby – napríklad Malá hitparáda. V spolupráci s dramaturgom Jánom Pitoňákom koncepčne a režijne vytvorila nezabudnuteľný cyklus pre deti Matelko, na ktorom sa popri Kriste Bendovej, Jarmile Štítnickej a Hane Ponickej podieľala aj autorsky. Hudbu k zvučke Matelka skomponoval Milan Dubovský.
V kultovom filme režiséra Dušana Hanáka 322 herecky stvárnila postavu vrchnej sestry.
zdroj: Encyklopédia Beliana, Vydavateľstvo SAV 2010

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost