sk  |  en
Streda | 22.11.2017, 10:54 | meniny: Cecília; zajtra: Klement
  • | Sviatok sv. Cecílie, patrónky hudby, hudobníkov a spevákov

    Sv. Cecília žila pravdepodobne v 3. storočí a bola oddanou veriacou, čo sa jej stalo osudným a zomrela mučeníckou smrťou. Svoj dom v rímskom Zátiberí, kde je teraz bazilika sv. Cecílie, venovala pápežovi Urbanovi na bohoslužby. V jej životopise je zmienka, že počas svadobnej hostiny pri zvukoch orgánu sa ponorila do svojho vnútra a vo svojom srdci spievala k Bohu a prosila ho zachovanie čistoty a panenstva. Od 15. storočia je tak patrónkou hudby, hudobníkov a spevákov.

doplňte alebo opravte informácie

Oľga Chodáková ( 68 r.)

popredná slovenská choreografka a invenčná televízna režisérka

Kategória: divadlo, film a TV

* 25.12.1920 Slovensko, Bratislava

† 14.08.1989 Bratislava

Slovensko

7

domovský štát Slovensko

pohlavie žena

znamenie kozorožec

čínske znamenie opica

jubileum od úmrtia 28 r.

jubileum od narodenia 96 r.

Životopis

Oľga Chodáková bola popredná slovenská choreografka a invenčná televízna režisérka (dcéra vydavateľa Viktora Sekeya, neter spisovateľa Štefana Krčméryho, manželka legendárneho športového reprezentanta a populárneho lekára MUDr. Ivana Chodáka, matka televíznej a rozhlasovej režisérky, rozhlasovej redaktorky, dramatičky, autorky textov piesní Mgr. Art. Oľgy Janíkovej a predstaviteľa Slovenskej akadémie vied prof. Ing. Ivana Chodáka, DrSc.).

V rokoch 1951 – 1955 študovala choreografiu na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Priekopníčka scénického ľudového tanca a folklóru.
Od roku 1946 umelecká vedúca a choreografka národopisného telesa, ktoré vystupovalo aj v zahraničí pod názvom Mladí Živeniari – Skupina Oľgy Chodákovej. Zakladateľská osobnosť súboru Lúčnica a do roku 1951 jeho umelecká vedúca a prvá choreografka.
V rokoch 1955 – 1958 umelecká vedúca a choreografka baletného súboru Novej scény (NS) v Bratislave.
V období 1959 – 1961 bola asistentkou réžie v Československej televízii, od 1. 1. 1962 do 31. 12. 1973 bola internou režisérkou Hlavnej redakcie hudobného vysielania Čs. televízie v Bratislave, potom pôsobila v slobodnom povolaní.

Tvorba

Pre Lúčnicu vytvorila tanečné kompozície Cipovička (1948), Hronské kolo (1948), Veľký svadobný tanec (1948), Máje (1948), Šatkový tanec (1950) a iné. Externe pôsobila aj v súbore SĽUK, kde vytvorila najvýznamnejšiu choreografiu Lúčne spevy a tance – Tanec dievčat (1950) na hudbu Jána Cikkera. K okruhu jej blízkych spolupracovníkov patrili hudobní skladatelia Tibor Andrašovan a Bartolomej Urbanec.

Na scéne Slovenského národného divadla (SND) naštudovala tance do folklórneho pásma Rok na dedine (1948) v réžii Karola L. Zachara. Hosťovala v činohre NS v Bratislave – Dva dni v Chujave (premiéry 29. 6. 1950 a 2. 2. 1952), podľa literárnej predlohy Jonáša Záborského napísal Ľubomír Smrčok; v Opere SND – Juro Jánošík (premiéra 10. 11. 1954), autor hudby Ján Cikker; v Štátnom divadle Košice – Máje (1954), autor hudby Bartolomej Urbanec. Vytvorila aj početné choreografie operetných predstavení NS – napríklad Bábika (1956), autor hudby Edmond Audran; Hrnčiarsky bál (1956), autor hudby Gejza Dusík; Fialka z Montmartru (1956), autor hudby Emmerich Kálmán; Mlynárka z Granady (1958), autor hudby Julius Kalaš.

Bola autorkou a režisérkou 13-dielneho televízneho cyklu Človek tvorca krásy (1964 – 1965), v ktorom mapovala svetové výtvarné umenie od praveku až do 19. storočia. Tri samostatné časti boli venované slovenskému výtvarnému umeniu, slovenskej ľudovej architektúre a klenotnici ľudovej hudby. Okrem toho vytvorila portréty slovenských výtvarných umelcov – napríklad Janka Alexyho, Martina Benku, Jozefa Kollára, Vladimíra Kompánka, Petra Matejku, Fraňa Štefunka, Alexandra Trizuljaka a Jána Želibského.

Autorsky a režijne pripravila v rokoch 1969 – 1971 pozoruhodný 12-dielny dramatizovaný cyklus Slovensko v ľudových baladách, v ktorom originálnym spôsobom spojila folklórne prvky s ich moderným spracovaním. V projekte účinkovali významní herci – napríklad Leopold Haverl, Eva Kristínová, Jela Lukešová, Ida Rapaičová, Oľga Šalagová či Magda Vášáryová. Hudbu ku všetkým častiam skomponoval Bartolomej Urbanec a choreografom bol Boris Slovák. Konkrétne išlo o tituly – Coky, coky, panské šteňa; Vyletela holubička; Janíčko susedov, Pásol Janko kravy a Anička pávy; Kdeže si bola, Anička moja; A tam hore, v Čiernej hore; Zomrem, mamko, zomrem; Slniečko sa níži; Ten prešporský mýtnik; Išlo dievča po vodu; V mestečku vo Sliezsku. S dramaturgičkou Gabrielou Vyskočilovou pripravila televíznu podobu literárnej predlohy Márie Rázusovej-Martákovej Junácka Pasovačka.

Bola neúnavnou propagátorkou ľudovej tvorby v televíznych cykloch Ide pieseň okolo; Takúže mi hraj, Na ľudovú nôtu a podobne. V roku 1971 získala prémiu za Profil hudobného skladateľa Mikuláša Schneidera-Trnavského.
Venovala sa aj televíznemu stvárneniu modernej populárnej hudby – napríklad Malá hitparáda. V spolupráci s dramaturgom Jánom Pitoňákom koncepčne a režijne vytvorila nezabudnuteľný cyklus pre deti Matelko, na ktorom sa popri Kriste Bendovej, Jarmile Štítnickej a Hane Ponickej podieľala aj autorsky. Hudbu k zvučke Matelka skomponoval Milan Dubovský.
V kultovom filme režiséra Dušana Hanáka 322 herecky stvárnila postavu vrchnej sestry.
zdroj: Encyklopédia Beliana, Vydavateľstvo SAV 2010

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost