sk  |  en
Utorok | 20.11.2018, 21:43 | meniny: Félix; zajtra: Elvíra
  • | Deň spriemyselnenia Afriky

    V decembri 1989 Valné zhromaždenie OSN uznalo 20. november Dňom spriemyselnenia Afriky (Africa Industrialization Day). Jedná sa o deň, kedy vlády a ostatné organizácie v mnohých Afrických krajinách prezentujú skúmané spôsoby stimulácie Africkej industrializácie.

  • | Medzinárodný deň bez fajčenia

    Medzinárodný deň bez fajčenia, alebo tiež nefajčiarsky deň, je podporovaný Medzinárodnou úniou boja proti rakovine (UICC). Tento deň je venovaný prevencii, zvýšeniu informovanosti o cigaretách, o ich negatívnom vplyve na ľudský organizmus, o riziku ochorenia na rakovinu pľúc a vzniku srdcovo – cievnych chorôb. Hlavným cieľom je presvedčiť ľudí, aby sa vzdali tejto drogy a spoločne vyvinuli úsilie boja proti zákerným chorobám vedúcich k predčasnej smrti.

  • | Medzinárodný deň modlitieb za prenasledovanú cirkev a prenasledovaných kresťanov

    Medzinárodný deň modlitieb za prenasledovanú cirkev a prenasledovaných kresťanov je podporovaný Medzinárodnou evanjelickou alianciou od roku 1996. Deň je venovaný modlitbám za veriacich po celom svete, ktorí kvôli viere v Ježiša Krista trpia prenasledovaním a násilím. Cieľom je upozorniť na túto skutočnosť a vytvoriť vhodné opatrenia k vytvoreniu náboženskej slobody.

  • | Svetový deň detí

    Hoci na Slovensku sa Medzinárodný deň detí oslavuje 1. júna, celosvetovo bolo jeho stanovenie odporúčané na 20. novembra. Odporučenie dalo Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov uznesením 836 (IX) zo dňa 14. decembra 1954. V tento deň by sme si mali pripomínať bratstvo a porozumenie medzi deťmi a mali by sme ho venovať aktivitám s deťmi, myslieť na ich dobro a životné podmienky vo svete. Výbor tiež odporúčal zasvätiť tento deň myšlienke a cieľom Charty národov.

doplňte alebo opravte informácie

PhDr. h. c Pavol Ország Hviezdoslav ( 72 r.)

básnik, dramatik, prekladateľ

Kategória: spisovatelia

* 02.02.1849 Vyšný Kubín

† 08.11.1921 Dolný Kubín

Slovensko

0

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie vodnár

čínske znamenie kohút

jubileum od úmrtia 97 r.

jubileum od narodenia 169 r.

Vzdelanie

1854 - 1860 ľudová škola, Vyšný Kubín, Jasenová a Leštiny
1862 - 1865 gymnázium, Miškovec (Maďarsko)
1865 - 1870 Evanjelické lýceum, Kežmarok
1870 - 1872 Právnická akadémia (Kolégium), Prešov
1875 advokátske skúšky, Budapešť
1919 PhDr. h. c

Životopis

Vlastné meno: Pavol Ország

Pochádzal z rodiny garbiara a roľníka. Po skončení ľudovej školy ho rodičia dali k bezdetnému strýkovi Jánovi, ktorý ho mal adoptovať. Ďalšie tri roky strávil u rovnako bezdetného strýka Pavla v Miškovci. Tu sa zoznámil s dielami Petöfiho a Aranya. Na jeho národnostný vývin mal veľký význam leštinský učiteľ Adolf Medzihradský. Jeho prvé básnické pokusy sú v maďarčine. Obrat k slovenčine nastal počas štúdií v Kežmarku, kde prišiel po strýkovej smrti. Oravskí národovci sa potom postarali aj o vydanie jeho prvej zbierky.

Svoje básnické texty tvoril na gymnáziu v Miškolci po maďarsky a nemecky. Až ako študent kežmarského gymnázia začal tvoriť intenzívne slovenské básne. Spočiatku ich vydával pod pseudonymom Jozef Zbranský. V polovici 70. rokov sa rozhodol pre básnické meno Hviezdoslav a potom dôsledne používal len tento jednoslovný pseudonym. Nebolo to rozhodnutie náhodné. V podstate si iba naplnil sen z detstva, kedy ho fascinoval pohľad na nekonečné priestory nočnej oblohy, posiatej nespočetným množstvom hviezd a súhvezdí.
Celý tvorivý život prežil na Orave. Nadviazal na poéziu národného obrodenia. Ako básnik na neho silne pôsobil A. Sládkovič. Postupne sa vyformoval na typ tvorcu vedome usilujúceho dosiahnuť vysokú mieru univerzálnosti svojho diela ako celku. Vynikal predovšetkým ako lyrik, ale stal sa aj významným epikom, dramatikom a prekladateľom.

V rámci slovenskej literárnej kultúry ho považujeme za osobnosť základného významu. Jeho poézia bola preložená do viacerých cudzích jazykov – ruštiny, angličtiny, francúzštiny, nemčiny a iných jazykov. Skutočnou studnicou jeho inšpirácie bola príroda. Osudy vlastného národa spájal s osudmi ostatných národov a staval sa na stranu európskych humanistov. Typotvorná a charakterotvorná sila jeho umenia sa prejavila v epickej tvorbe. V dramatickej tvorbe sa prejavoval vplyv Shakespeara a Schillera. Diela však vyznievali pseudoromanticky a neboli technicky zvládnuté.

Pre ďalší vývin jeho tvorby mal veľký význam spoločné vystúpenie s K. Banšellom v almanachu Napred. Spory medzi nimi dvoma znamenali zastavenie možnosti publikovať v jedinom beletristickom časopise Orle a aj v ostatných mohol publikovať len príležitostne.

Samostatný okruh v jeho diele tvorí tzv. biblická epika, spoločensky a filozoficky aktualizujúca biblické námety. Po roku 1900 dominujú v jeho tvorbe kratšie útvary – balady, historická epika a básne s ľúbostnou tematikou. Pre lyriku ako celok je charakteristické, že prejavy intímneho života i prejavy občianskeho postoja sa v nej prelínajú a tvoria jednotu, ktorá je zdrojom jeho básnickej veľkosti.

V máji 1918 viedol slovenskú delegáciu na oslavách 50. výročia vzniku Národného divadla v Prahe. Do svojho prejavu vložil náznak možného blízkeho spolužitia Slovákov a Čechov. Preto koncom toho istého roku nadšene privítal vznik Česko-Slovenska a s ním aj utvorenie reálnych perspektív pre slobodný rozvoj slovenského národného života.

Literárnu činnosť dopĺňa aj jeho rozsiahla prekladateľská činnosť, kde v širokom rozsahu uplatnil svoju poetiku, no obsah a zmysel prekladanej poézie a drámy tlmočil verne a v duchu originálu.

Pamiatky na jeho literárnu činnosť sú sústredené v Múzeu P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne. Na jeho odkaz nadväzovala Hviezdoslavova spoločnosť a v súčasnosti Hviezdoslavova knižnica.


Pôsobenie:

1870 - 1872 účinkoval v študentskom spolku Kolo
1871 zredigoval spolu s Kolomanom Banšellom literárny almanach Napred v duchu realizmu
1872 - 1873 advokátsky koncipient u Antona Nádašiho, Dolný Kubín
1873 - 1874 advokátsky koncipient u advokáta Žigmunda Melfelbera, Martin
1874 - 1875 advokátsky koncipient u Štefana Fajnora, Senica
1875 - 1876 samostatný advokát, Námestovo
1876 - 1879 podsudca okresného súdu, Dolný Kubín
1877 prvý raz použil pseudonym Hviezdoslav (v básnickom nekrológu za Viliamom Paulinym-Tóthom uverejnenom v Národných novinách)
1879 - 1899 samostatný advokát, Námestovo
1899 - 1902 advokát, Dolný Kubín
1904 vedúci filiálky Tatra banky, Dolný Kubín; profesionálny spisovateľ
1912 člen maďarskej Kisfaludiho spoločnosti
1913 člen Českej akadémie vied a umení
1918 na oslavách 50. výročia Národného divadla v Prahe vystúpil s prejavom nádeje na oslobodenie Slovákov a Čechov spod uhorského jarma
1918 člen Národného zhromaždenia ČSR
1919 čestný člen Matice slovenskej

Tvorba

Lyrické cykly:

  • 1885 - 1896 Letorosty 1 - 3
  • 1885 - 1895 Žalmy a hymny
  • 1886 Sonety
  • 1898 Prechádzky jarom
  • 1898 Prechádzky letom
  • 1899 - 1915 Stesky
  • 1914 Krvavé sonety

    Poézia:

  • Slovenský Prometej – či možný je?
  • 1868 Básnické prviesenky Jozefa Zbranského
  • 1879 Ilona Žltovlas
  • 1880 Krb a vatra (zbierka nevyšla; zrekonštruovaná bola v edícii Básnické zrenie 2, 1958)
  • 1882 Agar
  • 1884 - 1886 Hájnikova žena
  • 1888 Čierny rok
  • 1888 Mlyn v Tatrách
  • 1888 Bútora a Čútora
  • 1889 Na obnôcke
  • 1890 V žatvu
  • 1890 Ežo Vlkolinský
  • 1891 Poludienok
  • 1892 Večera
  • 1892 Ráchel
  • 1897 - 1899 Gábor Vlkolínsky
  • 1897 Vianoce
  • 1900 Kain
  • 1900 Sen Šalamúnov
  • 1909 - 1911 Dozvuky
  • 1916 - 1920 V jesennú polnoc

    Skladby:

  • 1870 - 1872 Severná žiara
  • 1875 Duma na rumoch
  • 1879 Pastieri
  • 1879 Púť ducha
  • 1879 Oblaky
  • 1901 Prvý záprah

    Próza:

    1901 Balady:

  • U kaplice
  • Anča
  • Zuzanka Hraškovie
  • Jano Gorazda
  • Ošetrovateľky
  • Mlatba

    Dramatická tvorba:

  • 1868 Vzhledanie
  • 1869 Pomsta
  • 1871 Otčim
  • 1879 Oblaky
  • 1904 Na Luciu
  • 1909 Herodes a Herodias

    Ostatné:
    V Námestove zostavil a vydal prvé dva zväzky svojich Zobraných spisov básnických.


    Preklady:

    Puškin
  • 1900 Rusalka
  • 1901 Cigáni
  • 1908 Boris Godunov
  • 1916 Kaukazský zajatec

    Lermontov
  • 1912 Démon
  • Pieseň o cárovi Ivanovi Vasilievičovi

    Goethe
  • 1900 úryvok z Fausta
  • Ifigénia na Tauride

    Schiller
  • 1915 Pieseň o zvone

    Mickiewicz
  • 1901 Krymské sonety

    Słowacki
  • 1902 Hrob Agamemnona
  • 1902 Otec zachvátených morom v El-Arisch

    Madách
  • 1905 Tragédia človeka

    Shakespeare
  • Hamlet
  • Sen noci svätojánskej


    Súborné dielo:

  • 1892 - 1931 Hviezdoslavove sobrané spisy básnické, zv. I-XV (Zv. 1 Oddiel epický (1892), Zv. 2 Oddiel lyrický (1896), Zv. 3 Oddiel epický (1901), Zv. 4 Herodes a Herodias (1909), Zv. 5 Lýra (1921), Zv. 6 Kratšia epika. Oddiel 1 (1923), Zv. 7 Kratšia epika. Oddiel 2 (1926), Zv. 8 Kratšia epika. Oddiel 3 (1927), Zv. 9 Lýra (1930), Zv. 10 Básne príležitostné (1931), Zv. 11 Básnické prviesenky. Vzhledanie. Rozličné básne (1931), Zv. 12 Preklady zo slovanských básnikov (1931), Zv. 13 Preklady zo Shakespeara: Hamlet – Sen noci svätojánskej (1931), Zv. 14 Preklady z nemeckých básnikov (1931), Zv. 15 Preklady z maďarských básnikov (1931).

  • 1951 - 57 Spisy P. O. Hviezdoslava, zv. I-XII (Zv. 1 Hájnikova žena (1951), Zv. 2 Na poliach. Epické básne (1951), Zv. 3 Volajúci na púšti. Lyrické básne (1951), Zv. 4 Básne biblické (1953), Zv. 5 Ežo Vlkolinský (1954), Zv. 6 Gábor Vlkolinský, Zv. 7 Prechádzky jarom – Prechádzky letom (1954), Zv. 8 Stesky (1955), Zv. 9 Herodes a Herodias (1956), Zv. 10 Kratšia epika zo života dedinského ľudu (1956), Zv. 11 Kratšia epika historická a spoločenská (1956), Zv. 12 Dozvuky – Krvavé sonety a básne príležitostné (1957)

    1955 - 1956 Básnické prvotiny, zv. I - II
    1957 - 1958 Básnické zrenie, zv. I - II
    1973 Spisy, zv. I-IV (Zlatý fond slovenskej literatúry)
    1973 Dielo I - IV
  • zdroj: Encyklopédia Slovenska, II. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1978; Encyklopédia spisovateľov Slovenska, Obzor – Bratislava, 1984; Drahoslav Machala: Majstri slova, Perfekt 2002; Matica Slovenská; spracovala Viola Tóthová

      Mapa

    kontaktujte nás

    tip na osobnost