sk  |  en
Piatok | 06.12.2019, 09:41 | meniny: Mikuláš; zajtra: Ambróz
  • | Sviatok sv. Mikuláša

    Sv. Mikuláš patrí medzi najobľúbenejších svätých. Žil v 4. storočí v Myre, kde pôsobil ako biskup. Tento deň je spomienkou na jeho dobrotivé činy, pomoc ľuďom v núdzi a na jeho mimoriadnu zbožnosť. Je považovaný za patróna detí.

doplňte alebo opravte informácie

Samo Chalupka ( 71 r.)

básnik, spoluautor Memoranda slovenského národa

Kategória: spisovatelia

* 27.02.1812 Horná Lehota

† 10.05.1883 Horná Lehota

Slovensko

0

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie ryby

čínske znamenie opica

jubileum od úmrtia 136 r.

jubileum od narodenia 207 r.

Životopis

Samo Chalupka pochádzal zo starej literátskej rodiny. Bol mladším bratom dramatika Jána Chalupku. Študoval na lýceu v Kežmarku, Rožňave a v Bratislave, kde sa stal jedným zo zakladateľov Spoločnosti česko-slovanskej (1829), v rokoch 1831-32 jej podpredsedom. Prednášal tu výklad Kollárovej Slávy dcéry, na čo neskôr nadviazal Ľudovít Štúr.

Ako dobrovoľník sa zúčastnil poľského povstania proti cárskemu samoderžaviu v roku 1830, odkiaľ sa vrátil ranený. Po návrate do Bratislavy sa venoval literárnej činnosti. Pôsobil tiež ako vychovávateľ v Liptove. V roku 1834 uverejnil vo Fejérpatakyho kalendári tri básne, ktoré prevzal Kollár do druhého zväzku svojich Národných spievaniek, keďže ich pokladal za vydarenú napodobeninu ľudových piesní. Popri ročnom štúdiu teológie vo Viedni sa Chalupka zúčastňoval tajných schôdzok poľskej mládeže, odkiaľ pôsobil na činnosť slovenského krúžku v Bratislave.

Samo Chalupka pôsobil ako evanjelický kaplán v Chyžnom, od roku 1836 bol farárom v Jelšavskej Teplici. Po smrti svojho otca v roku 1840 prevzal faru v Hornej Lehote, kde pôsobil až do svojej smrti. Bol členom spolkov Vzájomnosť (1837) a Tatrín (1844). Stál pri vzniku Matice slovenskej a bol spoluautorom Memoranda slovenského národa.

Študoval slovanské dejiny a ľudovú epiku, zbieral slovenské ľudové povesti a piesne. Na jeho náhrobku stojí dvojveršie z Branka: “Pravde žil som, krivdu bil som - verne národ môj ľúbil som."

Pamätná izba Sama Chalupku bola zriadená v roku 1995 vďaka Nadácii Sama Chalupku a za odbornej pomoci Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici. Nachádza sa v budove bývalej evanjelickej školy blízko evanjelickej fary, rodného domu Sama Chalupku, kde je jeho pamätná tabuľa a pomník z roku 1974 od akademického sochára Stanislava Biroša. Expozícia pamätnej izby je rozdelená na dve časti. V prvej časti je prezentovaný etnografický materiál, ktorý približuje život obyvateľov Hornej Lehoty a okolia. Druhá časť zoznamuje s životom a dielom Sama Chalupku – ukážkami jeho rukopisov, knižnými vydaniami jeho prác a niektorými osobnými vecami tohto popredného štúrovského básnika. Nachádzajú sa tu aj písomné dokumenty o chalupkovskom rode a o živote dramatika Jána Chalupku, staršieho brata Sama Chalupku.

Tvorba

Prvé diela písal v češtine pod vplyvom Jána Hollého. Ako člen tajného spolku Vzájomnosť prevzal na seba úlohu napísať ľudu prístupné dejiny Slovákov, v nich poukázať na príčiny poroby a vzbudiť vôľu bojovať proti útlaku. Dejiny síce nenapísal, ale sledovaný cieľ dosiahol svojimi básňami. Chalupkova poézia odráža hlboké vlastenecké cítenie späté s nadšením pre boj za národnú slobodu a za dôstojné postavenie človeka zbaveného akéhokoľvek útlaku. Hrdinovia jeho básní stelesňujú vlastenecké cítenie celej štúrovskej generácie. Sú to statoční junáci, ktorí bojujú za slobodu, proti útlaku a nespravodlivosti a preto musia trpieť alebo zomrieť. Forma a jazyk jeho básní vychádzajú z ľudovej poézie. Verše majú dramatický spád, zrozumiteľnú, lahodnú spevnosť a citovú vrúcnosť a ovplývajú množstvom zvukových figúr. Najvýznamnejším dielom je spev Mor ho!. Námet našiel v Šafárikových Dejinách slovenskej reči a literatúry. V 172 veršoch, ktoré tvoria dej hrdinského eposu, zobrazuje slovenský kraj rozprestierajúci sa od Tatier k Dunaju, tábor Rimanov, pyšného cisára s jeho vojskom a družinu hrdých slovenských poslov, ktorí mu prišli ponúknuť mier. Slovenskí junáci zomierajú za vznešené ideály - mier, slobodu, rovnosť, ale morálne víťazia, kým víťaz na bojisku zostáva s hanbou otrokára. Slová Mor ho! sa stali heslom bojovníkov Slovenskom národnom povstaní.

Zbierka básní
Spevy Sama Chalupku (1868)

Sen
Zrada
Kozák
Starý väzeň
Odboj Kupov
Mor ho!
Boj pri Jelšave
Turčín Poničan
Likavský väzeň
Kráľohoľská
Branko
Junák
“ Pravde žil som, krivdu bil som - verne národ môj ľúbil som."
zdroj: www.muzeum.sk, www.stur.sk, spracovala M.Remiašová

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost