Vzdelanie

Vzdelanostný základ dostal na bre­zovskej evanjelickej škole, ktorý chcel rozvíjať na bra­tislavskom lýceu. Nebolo mu to umožnené, lebo sa vysťahoval do USA.
1906 - 1910 štúdium teológie, Springfield
1910 - 1913 štúdium filozofie, Springfield
1913 - 1915 štúdium práva, Chicago
1916 získal doktorát

Životopis

Pochádzal z chudobnej garbiarskej rodiny, ktorá nemohla svojim trom de­ťom dať hmotný blahobyt, ale vštepovala im poklady ducha, z ktorých národný cit a vedomie boli na najvyššom mieste. Aj vďaka tomu sa stal výnimočnou osob­nosťou v európskej i svetovej politike. Mal vrodený diplomatický talent umoc­nený vzdelaním, inteligentné a kultivo­vané vystupovanie. Jeho víziou bola zjednotená Európa, Európa bez vojen, demokratická a slobodná.

Patril k najskúsenejším a najinformova­nejším československým diplomatom, udržiavajúcim blízke kontakty s domá­cimi a zahraničnými politickými špička­mi. Počas pôsobenia v Paríži sa odmietol podrobiť nátlaku Ber­lína, nerezignoval na post vyslanca a udr­žal úrad v činnosti. Ba navyše, po abdi­kácii a odchode Beneša do zahraničia, rozvinul úspešné diplomatické úsilie.

Spolu s francúzsko-slovenským generálom Milanom Rastislavom Štefánikom a Eduardom Benešom, ktorý sa neskôr stal prezidentom, pripravovali v Paríži rozbitie zastaranej monarchie a na jej troskách založenie Československej republiky.

V roku 1919 sa zúčastnil ako generálny tajomník československej delegácie na mierovej kon­ferencii v Paríži. Uvedomoval si, že pre rodiace sa Československo bolo životne dôležité stabilizovať a zakotviť štát v rámci vznikajúcej mapy novej Európy v súlade s po­stojom víťazných mocností. Spolu s Benešom (ministrom zahraničných vecí) podpísali 4. júna 1920 Trianonskú mierovú zmluvu, ktorá znamenala definitívne uznanie Československej republiky. Štefan Osuský vtedy povedal: "Keď som o trištvrte na päť dňa 4. júna 1920 pod zmluvu nesúcu meno 'Trianon’ napísal svoje meno, vedel som, že podpisujem vyúčtovanie slovenského národa s bývalým Uhorskom, vyúčtovanie účtov popísaných od vrchu až dolu krvou, utrpením a biedou môjho národa. A také vyúčtovanie je večné."

Výrazne sa angažoval v prospech rozvoja vzájomných francúzsko-slovenských vzťahov a v medzivojnovom období bol výnimočným veľvyslancom. Francúzsko sa stalo centrom česko­slovenského zahraničného protifašistic­kého odboja v Európe. S premiérom Edoardom Daladierom podpísal 2. októbra 1939 významný dokument - Zmluvu o obnovení česko­slovenskej armády vo Francúzsku. Na základe nezhôd s Benešom sa v roku 1943 stiahol do úzadia. Prednášal dejiny diplomacie a medzinárodných vzťahov na Oxforde. Do Ameriky sa ­mohol vrátiť až na jeseň 1945. Aj tu prednášal na univerzite Colgate v Ha­miltone. Po februári 1948 sa aktívne za­pojil do práce v exile. Odvtedy už Československo nenavštívil, ale jeho vývoj naďalej pozorne sledoval a komen­toval. Okrem politickej a pedagogickej práce sa prezentoval aj ako publicista ­–politológ.

Pracoval aj v novovznik­nutej medzinárodnej organizácii - Spo­ločnosti národov. Stal sa predsedom jej Kontrolnej komisie, v ktorej pracoval štrnásť rokov.

Pôsobenie:

Od 1906 žil v USA
1915 ako funkcionár slovenských krajanských spolkov sa zapojil do česko-slovenského zahraničného odboja
1916 Slovenská liga ho vyslala do Európy, aby v zmysle Clevelandskej dohody spolupracoval v boji za národné oslobodenie; spolupracovník Národnej rady československej
1917 - 1918 riaditeľ Česko-slovenskej tlačovej kancelárie (Bureau de la presse tchecoslovaque, Ženeva
8. - 10. 4. 1918 spolu s M. R. Štefánikom sa zúčastnil na Kongrese utláčaných národov v Ríme, ktorý sa vyslovil za rozbitie Rakúsko-Uhorska a vytvorenie národných štátov
1918 - 1920 čs. vyslanec vo Veľkej Británii
1921 - 1932 zastupoval československý štát v Reparačnej komisii; pracoval v Delimitačnej ko­misii, ktorá mala stanoviť nové európske hranice
1921 - 1939 čs. vyslanec v Paríži; generálny sekretár čs. delegácie na parížskej mierovej konferencii; splnomocnený delegát ČSR na rokovaní o trianonskej mierovej zmluve; zástupca ČSR, Poľska, Grécka, Juhoslávie a Rumunska v reparačnej komisii Spoločnosti národov; jeden zo spolutvorcov Malej dohody; funkcionár Spoločnosti národov; mobilizoval čs. armádu vo Francúzsku (2 pešie pluky a 1000 letcov)
1922 - 1939 vystúpil za ČSR na rôznych medzi­národných konferenciách v Španielsku, Taliansku, Francúzsku, Belgicku, Ho­landsku, vo Veľkej Británii a pod.
1939 spolu s premiérom Edoardom Daladierom podpísal 2. októbra Zmluvu o obnovení česko­slovenskej armády vo Francúzsku
1939 - 1940 člen Čs. národného výboru v Paríži
Od 1939 mal sústavné rozpory s Benešom v otázke zahraničnej politiky, organizácie čs. zahraničného odboja, povojnového usporiadania republiky a najmä v riešení slovenskej otázky
1940 - 1942 minister emigrantskej vlády a člen Štátnej rady v Londýne
1941 v Bratislave v neprítomnosti odsúdený na doživotie za organizovanie odboja proti Nemecku
1942 odvolaný z funkcií
1943 - 1945 prednášal dejiny diplomacie a medzinárodných vzťahov na Oxforde
Od 1945 žil v USA; spolupracoval s niektorými buržoáznymi emigrantskými organizáciami v boji proti socialistickému Československu
1945 - 1948 prednášal na univerzite Colgate v Ha­miltone
1948 aktívne sa zapojil do práce v exile

Zásluhy:

Radí sa medzi zakladateľov Spoločnosti národov, predchodkyne OSN.

Zohral kľúčovú úlohu pri zrode a podpise Trianonskej dohody 4. 6. 1920 a Malej dohody.

Ocenenia:

2001 Rad bieleho dvojkríža II. trieda, in memoriam

Pocty:

1999 pamätník na námestí M. R. Štefánika, vedľa pamätníka Jána Papánka (autor akademický sochár Ján Hoffstädter) v Brezovej pod Bradlom

Bibliografia

Hodža a Osuský, názory a pozície v rokoch 1939 - 1940. In: Milan Hodža - štátnik a politik. Zborník, Bratislava VEDA 2002, Ústav politických vied SAV, str. 301-318.