sk  |  en
Streda | 22.05.2019, 09:10 | meniny: Júlia, Juliana; zajtra: Želmíra

doplňte alebo opravte informácie

Svetozár Hurban Vajanský ( 69 r.)

literárny vedec, publicista, redaktor, básnik, prozaik, literárny kritik, právnik

Kategória: spisovatelia

* 16.01.1847 Hlboké

† 17.08.1916 Martin

Slovensko

0

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie kozorožec

čínske znamenie koza

jubileum od úmrtia 102 r.

jubileum od narodenia 172 r.

Vzdelanie

1858 gymnázium, Modra
1858 - 1861 gymnázium, Tešín
1861 - 1863 gymnázium, Oberschützen
1863 - 1866 gymnázium, Stendal pri Berlíne
1867 gymnázium, Banská Bystrica, kde maturoval
1867 - 1870 Právnická akadémia, Bratislava
1874 zložil advokátsku skúšku, Budapešti

Životopis

Svetozár Hurban Vajanský bol synom J. M. Hurbana. Prostredia, v ktorých sa formoval, sa líšili od podmienok iných slovenských vzdelancov tých čias. Od detstva sa pohyboval v kultúrne živom prostredí. Otcove slovanské a nemecké styky spôsobovali, že popri štúrovskej ideológii sa dostával do styku aj s inonárodnými literatúrami.
Bol spolutvorcom modernej slovenskej poézie a prózy, literárnej kritiky a esejistiky. Stal sa vedúcou osobnosťou slovenského národného hnutia. Najmä na medzinárodných novinárskych kongresoch vďaka dokonalej znalosti nemčiny mohol informovať o ponižujúcom postavení svojho národa, predovšetkým v časoch uplatňovania tvrdých apponyiovských zákonov na školách v Uhorsku. Inšpiroval aj ženy spisovateľky, aby prekladaním kníh rozširovali obzor ľuďom túžiacim po vzdelaní.
Jeho literárnokritická aktivita trvala vyše polstoročia. Veľmi skoro sa začínal pokúšať o literárnu tvorbu - ako desaťročný v časopise Zrnká, potom v rukopisných súboroch prevažne básnických, ktoré si robil počas celého štúdia (zachovali sa z rokov 1860 - 1872). Niektoré básne písal aj po nemecky. Pre štúdium práva sa rozhodol z osobných dôvodov, aby sa vyhol službe v uhorskom štátnom aparáte. Ako advokátovi sa mu nedarilo. Pokúšal sa uchytiť vo Viedni, Námestove a Liptovskom Mikuláši. Zamestnanie neúspešne hľadal aj ako profesor v Rusku a Bulharsku a ako redaktor v Martine.
Politicky sa začal aktivizovať v 70. rokoch v rámci Slovenskej národnej strany. Bol organizátor a ideológ slovenského národného hnutia v období dualizmu. V Národných novinách uverejnil počas 4 desaťročí tisíce príspevkov rozličných žánrov. Vyzýval príslušníkov slovenskej inteligencie k drobnej práci medzi ľudom, k angažovaniu sa za sociálne, hospodársko-politické, kultúrne záujmy a potreby ľudu. V 90. rokoch sa snažil vytvárať mosty medzi jednotlivými triedami, vrstvami a politickými a náboženskými zoskupeniami slovenskej spoločnosti, chcel udržať národnú jednotu. V podmienkach rozvíjajúceho sa kapitalizmu bolo toto jeho úsilie nereálne. Aktívne sa zúčastňoval na udržiavaní úzkych kontaktov s predstaviteľmi politického a kultúrneho života českého národa. Podporoval vznik Československej jednoty. Na prelome 19. a 20. storočia v politickej a novinárskej činnosti propagoval myšlienku spolupráce a vzájomnej obrany utláčaných národov Uhorska a monarchie. Bol jedným z hlavných iniciátorov a programátorov Národnostného kongresu roku 1895. Ako nekompromisný obhajca prirodzených práv slovenského národa a odporca národnostného a sociálneho útlaku bol viackrát súdený a väznený. Bol tiež spoluorganizátor augustových slávností, funkcionár Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku, organizátor výstavby Národného domu v Martine.
Literárne bol činný už počas stredoškolských štúdií, pričom sa v nej objavovali podnety z domáceho prostredia aj súdobej nemeckej literatúry, neskôr sa preorientoval na ruskú literatúru. Ovládal najrozličnejšie novinárske žánre, rozvinul najmä umenie úvodníka, fejtónu – najmä cestopisného – kultúrnej črty, v ktorej venoval pozornosť všetkým druhom umenia, a tak výrazne posunul vývin slovenskej žurnalistiky.
Publicistikou bola geneticky aj typologicky spätá aj jeho próza. Prozaicky sa formoval v besedniciach. Vo svojich novelách a románoch sa zaoberal súčasnou spoločenskou problematikou bezprostredne, a často aj z publicistického hľadiska. Spájal ich aj štýl. Súčasne s prozaickou a básnickou činnosťou sa profiloval aj ako literárny kritik. Prebojúval realizmus v slovenskej literatúre a zdôrazňoval rovnocennosť kritiky s umeleckou literatúrou. Bol generačným kritikom prvej vlny slovenského realizmu. Ako kritik obsiahol širokú škálu diel slovenskej i cudzej tvorby, prenikavé boli jeho rozbory diel ruskej literatúry, najmä I. S. Turgeneva a L. N. Tolstého. Ako dokonalý kritik sa prejavil aj vo výtvarnom umení a divadle.

Pôsobenie:

1872 predseda študentského spolku Naprej
1874 - 1877 advokát, Skalica, Viedeň, Bratislava, Námestovo, Liptovský Mikuláš
1878 účasť na okupácii Bosny a Hercegoviny ako vojak rakúsko-uhorskej armády
1878 - 1906 redaktor Národných novín
1898 - 1899 a 1906 - 1916 zodpovedný redaktor, resp. šéfredaktor Národných novín
1878 - 1880 spolu s Mikulášom Š. Ferienčíkom redaktor časopisu Orol
1881 - 1890 redaktor Slovenských pohľadov (prvý ročník redigoval spolu s Jozefom Škultétym)
1890 - 1916 majiteľ časopisu Slovenské pohľady
1894 - 1916 tajomník Živeny
1896, 1898, 1902, 1906 zredigoval s Elenou Šoltésovou 4 ročníky Letopisu Živeny
1903 - 1904 zodpovedný redaktor mesačníka Rodina a škola, Martin

Tvorba

Poézia_

1880 Tatry a more
1884 Spod jarma
1885 Vilín
1890 Verše

Próza:

1874 Duchovia sudov. Obrázok z novejších časov
1880 Ľalie
1883 Besedy a dumy, 1. diel Letiace tiene
1884 Suchá ratolesť
1893 Rozpomienky z väzenia
1893 Podivíni
1893 Pustokvet
1893 Babie leto
1895 – 96 Koreň a výhonky
1901 Kotlín
1904 Blíženci
1905 Husľa
1907 Mier duše
1907 Pustokvet
1910 Daniel Chlebík

Cestopisy:

1901 Dubrovník – Cetinje
1905 Volosko – Venecia
1910 Sofia – Pleven

Literárna kritika:

1956 State o slovenskej literatúre
1957 State o svetovej literatúre

Výbery:

1926 Výber z diel Svetozára Hurbana Vajanského
1926 Mládeži
1937 Výber z díla Sv. Hurbana Vajanského
1947 Výber z diela
1957 Babie leto
1967 Kandidát
1971 Čo ľud môj cíti
1972 Svadobné šaty

Ostatné:

1886 Umenie a národnosť
1897 Storočná pamiatka narodenia Štefana Moyzesa 1797 – 1897
1897 Nálady a výhľady
1900 Politický proces 28 Slovákov a Sloveniek pre búrenie, jehož záverečné pojednávanie bolo pred kráľ. súdnou stolicou v Banskej Bystrici dňa 4. a 5. januára 1900
1903 Väzeňské rozpomienky zo svojho jednoročného segedínskeho a trimesačného baňskobystrického väzenia
1908 Listy z Uhorska

Korešpondencia:

1962 Korešpondencia P. O. Hviezdoslava so Svetozárom Hurbanom Vajanským a Jozefom Škultétym
1860 - 1890 Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského, Zväzok 1
1890 - 1916 Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského, Zväzok 2
1860 - 1916 Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského, Zväzok 3
zdroj: Encyklopédia Slovenska, VI. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1982; Encyklopédia spisovateľov Slovenska, Obzor – Bratislava, 1984; Drahoslav Machala: Majstri slova, Perfekt 2002; www.litcentrum.sk; spracovala Viola Tóthová

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost