sk  |  en
Streda | 28.09.2022, 11:49 | meniny: Václav; zajtra: Michal, Michaela
  • | Medzinárodný deň za právo vedieť

    Medzinárodný deň za právo vedieť je podporovaný medzinárodnou sieťou organizácií a jednotlivcov FOIA (Freedom of Information Advocates Network) od roku 2002. Tento deň bol zriadený pri príležitosti založenia FOIA v bulharskej Sofii. Hlavným cieľom je zvýšenie povedomia a obhajovanie práva na slobodný a spravodlivý prístup k informáciám.

  • | Svetový deň besnoty

    prvýkrát sa pripomínal 8. 9. 2007

doplňte alebo opravte informácie

Tibor Grünner ( 95 r.)

textár, dramaturg, libretista

Kategória: hudba

* 03.09.1927 Slovensko, Trnava

Slovensko

1

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie panna

čínske znamenie zajac

jubileum od narodenia 95 r.

 

všeobecné informácie

Hudobný vývoj: od roku 1951 sa stal spolupracovníkom umeleckého šéfa Vojenského umeleckého súboru kpt. Jána Nálepku v Bratislave a ako spoluautor a dramaturg sa podieľal na desiatkach scénických pásem pre súbor (Keby všetky opasky, Pieseň znie horou, Kde sa končí hra a i.). Spolupracoval na nich aj s choreografom Jánom Guothom 1968 nastupuje do Čs. rozhlasu v Bratislave, a práve tu sa výraznejšie uplatňuje najmä ako textár a autor scénických relácií a libriet napríklad pre VUS, Tanečný orchester Čs. rozhlasu v Bratislave, Malokarpatskú kapelu a iné telesá. Autorom príspevkov do mnohých rozhlasových relácií a rubrík (napr. Panoráma, Inter-folk-song-šou). Ako vedúci redakcie medzinárodnej hudobnej výmeny sa postaral o propagáciu slovenského hudobného umenia v zahraničí (aj na pôde Európskej vysielacej únie aj OIRT – vtedajšej medzinárodnej vysielacej únie štátov východného bloku). Od roku 1983 bol zároveň zástupcom šéfredaktora Hlavnej redakcie hudobného vysielania Čs. rozhlasu v Bratislave.
 

 

vzdelanie a pôsobenie

1939 - 1942
Osemročné gymnázium v Trnave
1942 - 1946
Obchodná akadémia
- 1936
študoval hru na husle v Trnave u pedagóga Ľ. Barnu
1939 - 1943
Mestská hudobná škola v Trnave
1946-1951
pracoval v Tatra banke v Trnave a ďalších bankových inštitúciách ako účtovník,
1951-1968
pracoval v rôznych funkciách vo Vojenskom umeleckom súbore kpt. Jána Nálepku v Bratislave (VUS)
od roku 1957
pracoval aj ako dramaturg
1968-1988
pracoval ako vedúci Odd. medzinárodnej výmeny Čs. rozhlasu v Bratislave.

 

tvorba

Známy je najmä ako autor textov k populárnej hudbe – dodnes viac ako 300 (napr. mimoriadnej úspešnej piesni Až bude pokosená tráva, pri ktorej sa zoznámil so svojou spolurodáčkou Evou Kostolányiovou) sa venoval aj ľudovej a dychovej hudbe. Napríklad pri organizovaní súťaže dychovej hudby Takú mi hudba zahraj a 14 ročníkov prehliadky nahrávok rozhlasového folklóru Prix de musique folklorique de Radio Bratislava.
V povedomí verejnosti sú známe jeho príspevky zo súťaží Takú mi hudba zahraj (6 ocenení), Zlatá ruža Detva (Až bude pokosená tráva), Bratislavská lýra (okrem iného 2 zlaté a 1 bronzová lýra, 1972 dostal zlatú lýru za pieseň M. Broža Krédo, ktorú naspievala E. Máziková; v roku 1974 zlatú Bratislavskú lýru za pieseň P. Zelenaya Zem pamätá, ktorú naspieval Karol Duchoň).

Najznámejšie texty k piesňam populárnej hudby:
Až bude pokosená tráva (E. Kostolányiová)
Halabala a Mať tak znovu 22 (I. Krajíček)
Si môj (E. Sepešiová)
Máš tucet chýb (D. Grúň)
Namaľuj mi dúhu (G. Hermelyová)
Zázračné leto (vok. skup. Bezinky) a mnohé ďalšie

 

ostatné informácie

bol členom Posádkovej hudby v Bratislave pod vedením Zdenka Mikulu (absolvovanie základnej vojenskej služby)
1941-1949
v štyridsiatych rokoch bol členom Komorného orchestra hudobných pedagógov v Trnave a zároveň aj členom Chrámového orchestra pod vedením M. Sch.-Trnavského
zdroj: spracoval PhDr. Martin Jurčo, Slovenský rozhlas
posledná aktualizácia 10.02.2016

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost