sk  |  en
Nedeľa | 24.10.2021, 05:18 | meniny: Kvetoslava; zajtra: Aurel
  • | Deň organizácie spojených národov

    24. októbra 1945 vstúpila do platnosti Charta OSN, ktorá je dňom vzniku Organizácie spojených národov. Od roku 1948 sa tento deň pripomína ako Deň OSN. Tento deň tradične sprevádzajú verejné zhromaždenia, diskusie a konferencie pripomínajúce vznik Organizácie spojených národov, jej aktivity, ciele a výsledky. Organizácia spojených národov bola založená po druhej svetovej vojne 51 krajinami, ktoré sa zaviazali k zachovávaniu medzinárodného mieru a bezpečnosti, rozvoju priateľských vzťahov medzi národmi a podpore sociálneho rozvoja, lepšej životnej úrovne a ľudských práv. V súčasnosti má OSN 192 členov.

  • | Medzinárodný deň školských knižníc

    Medzinárodný deň školských knižníc vyhlásila Dr. Blanche Woolls, prezidentka Medzinárodnej asociácie školského knihovníctva (IASL) a pripomína sa od roku 1999. Deň je oslavou školských knižníc, ich významu a prínosu pri vzdelávaní detí. Hlavnou myšlienkou je podpora vzťahu žiakov ku knihám, školskej knižnici, čítaniu a poznávaniu a získanie si väčšieho počtu milovníkov literatúry.

  • | Svetový deň informovanosti o rozvoji

    Svetový deň informovanosti o rozvoji vyhlásila Organizácia spojených národov v roku 1972. O dva roky skôr, práve 24. októbra 1970, bola prijatá medzinárodná rozvojová stratégia pre Druhú rozvojovú dekádu OSN. Cieľom Svetového dňa informovanosti o rozvoji je upozorniť celosvetovú verejnosť na rozvojové problémy a potrebu posilniť medzinárodnú spoluprácu na ich riešenie. Dátum svetového dňa sa zhoduje s Dňom OSN, aby zdôraznil kľúčovú úlohu OSN pri riešení rozvojových problémov.

doplňte alebo opravte informácie

Vladimír Mináč ( 74 r.)

spisovateľ, novinár, publicista, literárny kritik, popredný reprezentant povojnovej slovenskej prózy, držiteľ Ceny Ľudovíta Štúra

Kategória: spisovatelia, novinári

* 10.08.1922 Klenovec

† 25.10.1996 Bratislava

Slovensko

1

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie lev

čínske znamenie pes

jubileum od úmrtia 24 r.

jubileum od narodenia 99 r.

Vzdelanie

1928 - 1932 ľudová škola, Klenovec a Hnúšťa
1932 - 1938 gymnázium, Rimavská Sobota
1938 - 1940 gymnázium, Tisovec
1940 - 1944 Filozofická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava (štúdium slovenčiny a nemčiny; nedokončil pre vojnové udalosti)

Životopis

Pochádzal z obuvníckej rodiny. Patrí k ústredným osobnostiam modernej slovenskej literatúry. Aktívne sa zúčastnil Slovenského národného povstania. Koncom decembra 1944 ho fašistickí Nemci odvliekli do koncentračného tábora. Debutoval románom Smrť chodí po horách, ktorý bol odmenený v literárnej súťaži na počesť SNP. Jeho filozofia bola filozofiou činu, ktorá podporovala dejinný a spoločenský pokrok. Stálou súčasťou jeho tvorivého úsilia bola aj literárna kritika, publicistika a esejistika. Prebojúval v nej princípy socialistickej literatúry, hlbokú spoločenskú a mravnú zaangažovanosť a umeleckú náročnosť.

Jeho prvé knihy sa vyznačovali dokumentárnosťou. Dominuje v nich vyrovnávanie sa s vojnovou skutočnosťou. Aj keď sa stáva priekopníkom socialistických myšlienok, v dielach zobrazujúcich vtedajšiu spoločnosť zohrávajú závažnú úlohu kritické prvky, irónia a sarkazmus. Prózy sa vyznačujú záznamovitosťou, ktorú však dynamizuje autorov intelektuálny skepticizmus a ironizovanie konvencionalizujúcich sa hodnôt, ktoré hlása vtedajšia spoločnosť.

Skúsenosti a prax aktívneho novinára a publicistu majú zásluhu na tom, že vždy písal o najaktuálnejších problémoch. V rozsiahlych esejach osvetlil korene slovenského národného a spoločenského vývinu. Jeho dielo od 50. rokov patrí k základným pilierom slovenskej socialistickej literatúry. Charakterizuje ho úsilie pochopiť človeka v jeho aktívnej súvzťažnosti s dejinným pohybom. Vyhmatať zložitosť premieňajúcich sa ľudských vzťahov a charakterov si najviac trúfal na dedinských motívoch.

V druhej polovici 60. rokov úplne opúšťa beletrizované formy a sústreďuje sa na esejistiku. Neidealizuje veľké postavy minulosti, ale skúma najmä ich chyby a omyly.
Vo svojej publicistickej a esejistickej tvorbe nekonformne a kriticky zaujíma nekonvenčné stanoviská k politickým, spoločenským, dejinným i aktuálnym problémom slovenskej spoločnosti. Osobitné miesto v jeho publicistike majú kultúrno-kritické a literárnokritické state. Ostré publicistické pero nechýbalo ani v časoch politického zlomu roku 1989 a po ňom. Zobrazoval aktuálne otázky, ktoré nastolila spoločenská zmena v domácich, európskych i svetových súvislostiach.

Bol členom redakčných rád Encyklopédie Slovenska, Slovenského biografického slovníka a i. Ako vedúci pracovník sa zaslúžil o dostavanie budovy Matice slovenskej v Martine na Hostihore.

Pôsobenie:

1940 - 1944 aktívna účasť v SNP v partizánskej brigáde Jánošík; na Silvestra ho Nemci zajali a odvliekli do koncentračného tábora v Mauthausene a Dachau
1945 člen KSČ
1945 redaktor denníka Bojovník; neskôr Obrany ľudu; tajomník slovenskej sekcie Zväzu česko-slovenských spisovateľov
1945 - 1946 absolvoval vojenskú prezenčnú službu v škole záložných dôstojníkov v Košiciach; potom veliteľ detašovanej jednotky v Jemnici na Morave
1945 - 1952 redaktor Kultúrneho života
1949 - 1951 tajomník slovenskej sekcie Zväzu československých spisovateľov
1951 - 1953 vedúci scenáristického oddelenia Československého filmu
1953 - 1954 šéfredaktor Kultúrneho života
1955 - 1956 šéfredaktor Slovenských pohľadov
1959 scenárista na Kolibe; poslanec Národného zhromaždenia v Prahe i SNR v Bratislave
1974 - 1990 predseda Matice slovenskej
1989 poslanec SNR a Federálneho zhromaždenia ČSFR.
1992 zakladateľ Kongresu slovenskej inteligencie na Donovaloch (30. 5.), vyhlásenie ktorého v rozhodujúcej miere ovplyvnilo vznik nezávislej Slovenskej republiky

Ocenenia:

1955 a 1962 Laureát štátnej ceny K. Gottwalda
1968 nositeľ Radu práce
1974 nositeľ Radu červenej zástavy
1966 zaslúžilý umelec
1975 národný umelec

Tvorba

Próza:

1948 Smrť chodí po horách (román)
1949 Včera a zajtra (román)
1951 Modré vlny (román)
1954 Na rozhraní (poviedky)
1955 V krajine, kde vychodí slnko (cestopisné reportáže)
1958 Dlhý čas čakania
1959 Živí a mŕtvi
1960 Tmavý kút (novely)
1961 Zvony zvonia na deň
1962 Nikdy nie si sama (román)
1963 Záznamy (poviedky)
1965 Výrobca šťastia (román, zinscenovaný v spolupráci s M. Lasicom v roku 1985)
1965 Kto kráča po ceste (výber z prózy)
1969 Generácia

Scenáre k filmom:

1953 Pole neorané
1959 Kapitán Dabač
Boj sa skončí zajtra
Žena z vrchov
Pole neorané
Prielom (filmová poviedka)

Literárna kritika a publicistika:

1970 Paradoxy
1970 Dúchanie do pahrieb
1974 Zobrané spory Jozefa Miloslava Hurbana
1982 Tu žije národ
1982 Texty a kontexty
1993 Návraty k prevratu

Eseje:

1956 Za pravdivé a presvedčivé zobrazenie našej súčasnosti
1962 Čas a knihy
1972 O literatúre
1976 Súvislosti
1979 Portréty a osudy
1986 Portréty
1992 Sub tegmine
1993 Odiaľ a kam Slováci?
1994 Spomienky na Slovenské národné povstanie (nemecká, francúzska, ruská mutácia)

Výber z tvorby:

1965 Kto kráča po ceste
1971 - 1975 Spisy (5 zväzkov)
1978 Skúsenosti
1994 Hovory M. 1.
1997 Hovory M. 2.

Preklady:

Preklady z jeho diel vyšli v bieloruštine, bulharčine, češtine, čínštine, litovčine, maďarčine, nemčine, poľštine, rumunčine, ruštine, slovinčine, ukrajinčine, taliančine, angličtine, švédčine, francúzštine, esperante

1957 Na rozhraní (po rusky)
1961 Živí a mŕtvi (po rusky)
1964, 1977 Dlhý čas čakania (po nemecky)
1965, 1972 Živí a mŕtvi (po nemecky)
1966, 1974 Zvony zvonia na deň (po nemecky)
1982 Nikdy nie si sama (po nemecky)
1982 Lesné ticho (po rusky)
zdroj: Encyklopédia spisovateľov Slovenska, Obzor – Bratislava, 1984; Encyklopédia Slovenska, III. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1979; Drahoslav Machala: Majstri slova, Perfekt 2002; Slovensko, Kultúra – I. časť, Obzor – Bratislava, 1979; Matica slovenská; www.litcentrum.sk; spracovala Viola Tóthová

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost