sk  |  en
Sobota | 18.08.2018, 05:14 | meniny: Elena, Helena; zajtra: Lýdia

doplňte alebo opravte informácie

Vladimír Mináč ( 74 r.)

spisovateľ, novinár, publicista, literárny kritik, popredný reprezentant povojnovej slovenskej prózy, držiteľ Ceny Ľudovíta Štúra

Kategória: spisovatelia, novinári

* 10.08.1922 Klenovec

† 25.10.1996 Bratislava

Slovensko

1

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie lev

čínske znamenie pes

jubileum od úmrtia 21 r.

jubileum od narodenia 96 r.

Vzdelanie

1928 - 1932 ľudová škola, Klenovec a Hnúšťa
1932 - 1938 gymnázium, Rimavská Sobota
1938 - 1940 gymnázium, Tisovec
1940 - 1944 Filozofická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava (štúdium slovenčiny a nemčiny; nedokončil pre vojnové udalosti)

Životopis

Pochádzal z obuvníckej rodiny. Patrí k ústredným osobnostiam modernej slovenskej literatúry. Aktívne sa zúčastnil Slovenského národného povstania. Koncom decembra 1944 ho fašistickí Nemci odvliekli do koncentračného tábora. Debutoval románom Smrť chodí po horách, ktorý bol odmenený v literárnej súťaži na počesť SNP. Jeho filozofia bola filozofiou činu, ktorá podporovala dejinný a spoločenský pokrok. Stálou súčasťou jeho tvorivého úsilia bola aj literárna kritika, publicistika a esejistika. Prebojúval v nej princípy socialistickej literatúry, hlbokú spoločenskú a mravnú zaangažovanosť a umeleckú náročnosť.

Jeho prvé knihy sa vyznačovali dokumentárnosťou. Dominuje v nich vyrovnávanie sa s vojnovou skutočnosťou. Aj keď sa stáva priekopníkom socialistických myšlienok, v dielach zobrazujúcich vtedajšiu spoločnosť zohrávajú závažnú úlohu kritické prvky, irónia a sarkazmus. Prózy sa vyznačujú záznamovitosťou, ktorú však dynamizuje autorov intelektuálny skepticizmus a ironizovanie konvencionalizujúcich sa hodnôt, ktoré hlása vtedajšia spoločnosť.

Skúsenosti a prax aktívneho novinára a publicistu majú zásluhu na tom, že vždy písal o najaktuálnejších problémoch. V rozsiahlych esejach osvetlil korene slovenského národného a spoločenského vývinu. Jeho dielo od 50. rokov patrí k základným pilierom slovenskej socialistickej literatúry. Charakterizuje ho úsilie pochopiť človeka v jeho aktívnej súvzťažnosti s dejinným pohybom. Vyhmatať zložitosť premieňajúcich sa ľudských vzťahov a charakterov si najviac trúfal na dedinských motívoch.

V druhej polovici 60. rokov úplne opúšťa beletrizované formy a sústreďuje sa na esejistiku. Neidealizuje veľké postavy minulosti, ale skúma najmä ich chyby a omyly.
Vo svojej publicistickej a esejistickej tvorbe nekonformne a kriticky zaujíma nekonvenčné stanoviská k politickým, spoločenským, dejinným i aktuálnym problémom slovenskej spoločnosti. Osobitné miesto v jeho publicistike majú kultúrno-kritické a literárnokritické state. Ostré publicistické pero nechýbalo ani v časoch politického zlomu roku 1989 a po ňom. Zobrazoval aktuálne otázky, ktoré nastolila spoločenská zmena v domácich, európskych i svetových súvislostiach.

Bol členom redakčných rád Encyklopédie Slovenska, Slovenského biografického slovníka a i. Ako vedúci pracovník sa zaslúžil o dostavanie budovy Matice slovenskej v Martine na Hostihore.

Pôsobenie:

1940 - 1944 aktívna účasť v SNP v partizánskej brigáde Jánošík; na Silvestra ho Nemci zajali a odvliekli do koncentračného tábora v Mauthausene a Dachau
1945 člen KSČ
1945 redaktor denníka Bojovník; neskôr Obrany ľudu; tajomník slovenskej sekcie Zväzu česko-slovenských spisovateľov
1945 - 1946 absolvoval vojenskú prezenčnú službu v škole záložných dôstojníkov v Košiciach; potom veliteľ detašovanej jednotky v Jemnici na Morave
1945 - 1952 redaktor Kultúrneho života
1949 - 1951 tajomník slovenskej sekcie Zväzu československých spisovateľov
1951 - 1953 vedúci scenáristického oddelenia Československého filmu
1953 - 1954 šéfredaktor Kultúrneho života
1955 - 1956 šéfredaktor Slovenských pohľadov
1959 scenárista na Kolibe; poslanec Národného zhromaždenia v Prahe i SNR v Bratislave
1974 - 1990 predseda Matice slovenskej
1989 poslanec SNR a Federálneho zhromaždenia ČSFR.
1992 zakladateľ Kongresu slovenskej inteligencie na Donovaloch (30. 5.), vyhlásenie ktorého v rozhodujúcej miere ovplyvnilo vznik nezávislej Slovenskej republiky

Ocenenia:

1955 a 1962 Laureát štátnej ceny K. Gottwalda
1968 nositeľ Radu práce
1974 nositeľ Radu červenej zástavy
1966 zaslúžilý umelec
1975 národný umelec

Tvorba

Próza:

1948 Smrť chodí po horách (román)
1949 Včera a zajtra (román)
1951 Modré vlny (román)
1954 Na rozhraní (poviedky)
1955 V krajine, kde vychodí slnko (cestopisné reportáže)
1958 Dlhý čas čakania
1959 Živí a mŕtvi
1960 Tmavý kút (novely)
1961 Zvony zvonia na deň
1962 Nikdy nie si sama (román)
1963 Záznamy (poviedky)
1965 Výrobca šťastia (román, zinscenovaný v spolupráci s M. Lasicom v roku 1985)
1965 Kto kráča po ceste (výber z prózy)
1969 Generácia

Scenáre k filmom:

1953 Pole neorané
1959 Kapitán Dabač
Boj sa skončí zajtra
Žena z vrchov
Pole neorané
Prielom (filmová poviedka)

Literárna kritika a publicistika:

1970 Paradoxy
1970 Dúchanie do pahrieb
1974 Zobrané spory Jozefa Miloslava Hurbana
1982 Tu žije národ
1982 Texty a kontexty
1993 Návraty k prevratu

Eseje:

1956 Za pravdivé a presvedčivé zobrazenie našej súčasnosti
1962 Čas a knihy
1972 O literatúre
1976 Súvislosti
1979 Portréty a osudy
1986 Portréty
1992 Sub tegmine
1993 Odiaľ a kam Slováci?
1994 Spomienky na Slovenské národné povstanie (nemecká, francúzska, ruská mutácia)

Výber z tvorby:

1965 Kto kráča po ceste
1971 - 1975 Spisy (5 zväzkov)
1978 Skúsenosti
1994 Hovory M. 1.
1997 Hovory M. 2.

Preklady:

Preklady z jeho diel vyšli v bieloruštine, bulharčine, češtine, čínštine, litovčine, maďarčine, nemčine, poľštine, rumunčine, ruštine, slovinčine, ukrajinčine, taliančine, angličtine, švédčine, francúzštine, esperante

1957 Na rozhraní (po rusky)
1961 Živí a mŕtvi (po rusky)
1964, 1977 Dlhý čas čakania (po nemecky)
1965, 1972 Živí a mŕtvi (po nemecky)
1966, 1974 Zvony zvonia na deň (po nemecky)
1982 Nikdy nie si sama (po nemecky)
1982 Lesné ticho (po rusky)
zdroj: Encyklopédia spisovateľov Slovenska, Obzor – Bratislava, 1984; Encyklopédia Slovenska, III. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1979; Drahoslav Machala: Majstri slova, Perfekt 2002; Slovensko, Kultúra – I. časť, Obzor – Bratislava, 1979; Matica slovenská; www.litcentrum.sk; spracovala Viola Tóthová

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost