Vladimír Štefuca sa narodil 26. októbra 1940 v Rachove na Podkarpatskej Rusi, kde sa narodila aj jeho matka Anna. Otec Michal sa narodil v Chuste neďaleko Rachova. Od r. 1942 do r. 1946 žili v Maďarsku v meste Eger, kde otec Michal pôsobil ako tlmočník na miestnom veliteľstve Sovietskej armády. V lete roku 1946 sa presťahovali na Slovensko do Galanty, kde v septembri 1947 začal navštevovať národnú školu. V r. 1949 sa presťahovali do Bratislavy, kde žije až dodnes. 
Maturoval na JSŠ na Vazovovej ulici v r. 1958. V tom istom roku ho prijali na prírodovedeckú fakultu UK odbor biológia – chémia. Od r. 1956 účinkoval v rozhlase, čo neskôr ovplyvnilo celý jeho ďalší profesionálny život. 

Ešte v r. 1956 na JSŠ na ul Červenej armády, dnes Grösslingovej, spoznal svoju manželku Tatianu, s ktorou som sa oženil 25. augusta 1962. Máme spolu dvoch synov: Vladimíra, nar.: 4. 2.1963 a Alexandra, nar. 7. 7.1968. Manželke Tatiane vďačil za obrovskú zásluhu na svojich pracovných úspechoch. Bola mu nielen nápomocná pri práci (ako výborná slovenčinárka a angličtinárka a veľmi múdry, vzdelaný a kultúrny človek), ale navyše sa úspešne usilovala vytvárať veľmi dobré rodinné zázemie.

Divadlo poézie a VŠMU
V r. 1960 začal spolupracovať s bratislavským Divadlom poézie ako recitátor, kde zotrval až do r. 1963. V tých rokoch niekoľkokrát účinkoval v Nedeľných chvíľkach poézie v Čs. televízii. Z divadla poézie v roku 1963 odišiel. Po prijatí na VŠMU začal študovať odbor Divadelné herectvo. Štúdium pre nezhody s ročníkovým pedagógom Karolom L. Zacharom musel opustiť. Za najväčší prínos z tohto štúdia pre neskoršiu prácu považoval hodiny skvelého herca a pedagóga javiskovej reči profesora Viliama Záborského. 

Československý rozhlas
V máji roku 1965 ho prijali do Československého rozhlasu v Bratislave na miesto zástupcu vedúceho režisérskeho strediska v Hlavnej redakcii publicistiky a dokumentaristiky, ktoré viedol od roku 1968. Dlhé roky aj účinkoval vo viacerých publicistických reláciách, najmä vo vysielaní pre motoristov Pozor, zákruta. 

Československá televízia
V roku 1965 som začal ako režisér a autor spolupracovať s mládežníckou a dokumentaristickou redakciou Čs. televízie v Bratislave (Deň tlače, Africký zemepis – Dahomé). Zároveň sa začala moja dlhoročná spíkerská spolupráca s filmovou redakciou v televízii, kde som nahral možno až stovky komentárov k dokumentárnym, najmä prírodopisným filmom. 

Základná vojenská služba
V októbri r. 1966 som po viacerých odkladoch nastúpil na vojenskú základnú službu do Ženijného technického učilišťa. Pridelili ma do útvarového klubu. Hlavnou náplňou mojej činnosti, okrem organizovania a prípravy vojakov na ASUT (armádna súťaž umeleckej tvorivosti), bolo nakrútiť film o Ženijnom vojsku Československej armády do Siene bojových tradícií. V ŽTU ma zastihla aj okupácia Československa v auguste 1968. Vtedy na znak protestu vstúpil do „Dubčekovej komunistickej strany“, čo takto prezentoval aj v tlači, a čo sa mu neskôr kruto vypomstilo.

Návrat do Rozhlasu
V septembri 1968 po absolvovaní vojenskej základnej služby nastúpil do rozhlasu na svoje pôvodné miesto. Po určitom čase sa začal proces normalizácie a začali sa aj v rozhlase čistky, ktoré neminuli ani jeho -„dubčekovca“. Najprv ho pozbavili funkcie vedúceho režiséra, potom vylúčili zo strany, zakázali účinkovanie na mikrofón a napokon sa vyjadril šéfredaktor Viktor Daniel, že pre mňa v rozhlase niet miesta. (Ten súdruh šéfredaktor, ktorý prežil začiatok okupácie na dovolenke v Juhoslávii a vyčkával tam, až kým nebolo jasné na ktorú stranu sa vychýli politický jazýček v krajine, ten súdruh šéfredaktor, ktorého dcéra v septembri 1968 utiekla do Nemecka (krásny príklad komunistickej výchovy), ten súdruh šéfredaktor, ktorý porušil morálny kódex komunistu a rozviedol sa, lebo mu zachutilo mladé mäsko druhoradej redaktorky Marty Beneovej, ten súdruh šéfredaktor, ktorý v januári r. 1990 vymetal chodby rozhlasu so strachom v očiach, lebo vedel, že podaktorí mu všetko zrátajú.)
Na želanie šéfredaktora Viktora Daniela v máji 1975 odišiel z rozhlasu a zostal v slobodnom povolaní. Našťastie zákazy na jeho pôsobenie v médiách sa nevzťahovali na televíziu a pracovné vzťahy s ľuďmi v televízii zostali nezmenené. Navyše sa vtedajší riaditeľ slovenskej televízie Miloš Marko vyjadril, že nemá výhrady voči jeho spolupráci s televíziou, a tak mohol kontinuálne pracovať ďalej. Asi po dvoch rokoch tichého dištancu v rozhlase sa aj tam pomery uvoľnili, a tak sa mohol vráti k rozhlasovému mikrofónu ako spíker, čítač a recitátor. 

Hlas Vlada Štefuca 
Hlas Vlada Štefucu bol  v istom období synonymom zahraničných dokumentárnych a najmä prírodopisných filmov. Diváci dodnes spomínajú na seriály, ktoré nakrútil francúzsky prírodovedec a dokumentarista Jacques-Yves Cousteau so svojou slávnou loďou Calypso po všetkých moriach sveta. Ďalej to bolo veľa dokumentov z rozličných vedných odborov a nemálo filmov historických a o umení. Príprava spočívala najmä z dôkladného prečítania textu a vždy aj z jeho jazykovej korektúry. Jeho úcta k jazyku bola povestná. Neraz sa mnohí kolegovia vyjadrili, že pokiaľ ide o správny jazyk v médiách, najlepší je Pán Boh, potom pán Dionýz Hirko, a napokon, že je to Vlado Štefuca. D. Hirko pracoval v rozhlase ako jazykový redaktor a korigoval texty po redaktoroch. Obľúbenosť prejavu Vlada Štefucu nebola len v samotnom zafarbení hlasu, v majstrovskej práci s intonáciou a dokonalej jazykovej príprave. Bola to aj nesmierna láska k prírode, ktorú si Vlado Štefuca nosil hlboko v sebe a prejavoval ju ku všetkým bytostiam a živočíchom.

Dabing
Po skončení práce učiteľky anglického jazyka v polovici deväťdesiatych rokov sa manželka Tatiana intenzívne venovala prekladom z angličtiny komentárov k dokumentárnym filmom a dialógov k hraným filmom. Spoločne texty upravovali - pre dialógy a komentáre -  a Vladimír sa postupne venoval stále viac réžii dokumentárnych a hraných filmov. Túto činnosť pre stále horšie pomery v produkčných firmách aj v televíznych spoločnostiach obaja ukončili asi v roku 2013.

Herectvo vo filme
Hoci nešlo o významné úlohy a nebolo ich ani veľa, aj herecký talent Vladimíra Štefucu je zaznamenaný vo viacerých filmových dielach .
Boli to napríklad  epizódy: 
Niet inej cesty - Československo, 1968, 104 min

Režia:  Jozef Zachar
film o Štúrovi a jeho súputnikoch - epizódna postava Štefana Marka Daxnera.
Úloha generála Mikuláša Ferienčíka v niekoľkých dieloch Roky prelomu, Československo, 1989, Réžia Andrej Lettrich
Polohraný dokumentárny film Salaš bez fujary spí, Československo, 1980, ktorý aj sám režíroval. Medailón o nestorovi slovenských fujaristov Jurajovi Kubincovi z Utekáča viac ráz STV reprízovala. 

Hrané filmy
1991 Safari za kuchyňou (TV seriál)
1989 Roky prelomu (TV seriál)
1987 Až na dno – rozprávač
1968 Niet inej cesty
1965 Nylonový mesiac
1964 Sám vojak v poli (TV film)

Režijná filmografia
Dokumentárne filmy
1989    V ústrety mestu
1985    Slnko za oblakom dymu
1980    Salaš bez fujary spí
            Svätoplukova ríša

Dokumentárne filmy
Hlas v komentároch (len symbolický zlomok vybratý z archívu RTVS, kde má celý súhrn vyše 500 strán)
2007     Slovensko – prírodný klenot 
    V pralesoch Karpát
2003 Kde sa končí les

2004    Lovci dugongov 2. 
2004    V ríši kamzíka tatranského

2004    Krajina prízrakov a tieňov
2003    Kde sa končí les
1999 Slovensko, krajina pod Tatrami
1996    Vysoké Tatry: Slovenské veľhory v štyroch ročných obdobiach
1995 Korene budúcnosti
1994 Karpatský les
1994    A my sa obraciame k zemi
1994    Kapatoo, cyklus
1994    Malé Antily
1992-4    Kultúrna revue, cyklus, réžia
1994    Feromony
1993    Zelený zázrak
1992    Aktuálna publicistika\Litva 1
1992    Akvária pri veľtoku
1992    Führer - Znásilnenie národa
1992    Po cestách juhovýchodnej Ázie, seriál
1992    Policajná publicistika, cyklus
1991    Gemini
1991    Malá encyklopédia etológie - Vysoká škola zvierat
1991    Encyklopédia etológie, cyklus
1990    Ako bojovať s prírodou
1990    "Korene prírody; Arktická oáza"
1990    Zvieratá pred kamerou - Zvieratá pred kamerou, seriál
1989 Nad priepasťou smrti
1989    Prognózy veľkých územných celkov v SSR
1989    A čo teraz: radíme záhradkárom
1989    Kareta zelená
1989    Zápas pod morskou hladinou
1988    Čínsky aligátor
1988    Do belasých hlbín
1988    Sú chobotnice nebezpečné?
1988    Vlk
1988    Desať miliárd za sekundu
1987    "Alvaro Cunhal; Kresby z väzenia"
1987    Príroda pre zajtrajšok
1987    Dobrodružstvá rastlín, cyklus
1987    Život hmyzu na severe, cyklus
1987    Príroda pre zajtrajšok
1987    Svedkovia, réžia
1986    Afrika, cyklus dokumentárnych filmov
1986    Amatérsky prírodovedec c.1, cyklus
1986    Rýchla hrdzavá líška
1986    Poklady veľkého poriečia, seriál
1986    Pri polárnom kruhu
1986    Stratení králi puste
1986    Z hlbín oceána
1985    Slnko za oblakom dymu, réžia
1985    Dajte psovi škaredé meno
1985    Filmová mozaika
1985    Avignon
1984    "Hliadka kvality; cyklus"
1984    Hrochy na rieke Ishake
1984    Kanadské bobry
1984    "Pionierska lastovička c.10/84;Pionierske noviny c.10/84;Signály c.10/84"
1984    Putovanie po južnom Francúzsku
1984    Koraly Karibského mora
1984    Let kondora, seriál
1983    Aix en Provence
1983    V rodisku medveďov bielych
1982    Ekonomika týchto dní
1982    Morská sasanka
1982    Na východ od Biskry
1982    Spoznali sme Afriku?
1982    Stopa v lade
1982    Človek a vesmír
1982    Zbrane pre medicínu
1981    Antonín Zápotocký
1981    Karol Šmidke
1981    Glenn Gould - odchod do ústrania
1981    Kozmonautika poznáva vesmír
1980    Architektúra v Macedónsku
1980    Holotúria
1980    Morský čert a zubatka
1979    Anglické hrady a zámky
1974-8    Lastovička
1978    Albrecht Dürer
1977    Poiarnik Sam
1976    Hrdinstvo Moskvy
1976    Pútnik s paletou
1974    Aktívna zóna
1974    Elektrina lieči pôdu
1974    "Jadranské ostrovy; Národný park Kornaty"
1973    Hudobná kronika
1973    Hudobná kronika
1972    Divadlo, film televízia
1971    Bratislava - slobodné mesto
1971    Rodopy
1970    Salaspils, Pamätníci Salaspilu
1970    Kanárske ostrovy    
1969    Múzeum z ľudu zrodené    
1968    Magister rytier Donc    
1966    Smrt gubernátora    inscenácia
1965    Africký zemepis - Dahomé    
1965    Deň tlače    
1962    "V ľudovom tóne; Janka Guzova ??"