sk  |  en
Utorok | 13.11.2018, 01:39 | meniny: Stanislav; zajtra: Irma
  • | Deň Guinnessových rekordov

    Guinnessova kniha rekordov vyšla prvýkrát v roku 1954. Obsahuje zbierku svetových rekordov, ľudských úspechov a extrémov prírody. 12.11.2004 sa predal 100 000 000. výtlačok tejto knihy. Deň Guinnessových svetových rekordov sa oslavuje od roku 2005 a inšpiruje ľudí k pokusom o prekonanie rekordov.

  • | Medzinárodný deň nevidomých

    Medzinárodný deň nevidomých sa oslavuje v deň, keď sa v roku 1745 narodil Valentin Haüy, zakladateľ prvej školy pre nevidiacich v Paríži. Deň sa pripomína od roku 1946 a jeho cieľom je zlepšiť podmienky života nevidiacich, zlepšiť ich zručnosti pre zamestnanosť a zapojiť ich do spoločenského života.

  • | Svetový deň dobrosrdečnosti

    Svetový deň dobrosrdečnosti bol vyhlásený na 3. konferencii Svetového hnutia dobrosrdečnosti v Singapure 17.–18.11.2000. Podstatou je inšpirovať jednotlivcov k väčšej láskavosti a dobrosrdečnosti, prekonať hranice svojej kultúry, rasy, náboženstva a spojiť národy k vytvoreniu lepšieho sveta.

doplňte alebo opravte informácie

Zora Jesenská ( 63 r.)

prekladateľka, spisovateľka, publicistka, redaktorka, literárna kritička, teoretička prekladu, členka Živeny

Kategória: spisovatelia

* 03.05.1909 Slovensko, Martin

† 21.12.1972 Bratislava

Slovensko

0

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie býk

čínske znamenie kohút

jubileum od úmrtia 45 r.

jubileum od narodenia 109 r.

Vzdelanie

1918 - 1922 Gymnázium v Martine
1925 - 1935 Hudobná a dramatická akadémia v Bratislave, odbor klavír

Životopis

Zora Jesenská sa narodila v národne uvedomelej rodine Fedora Jesenského st., brata J. Jesenského. Bola vnučkou Jána Baltazára Jesenského Gašparé.

Po štúdiách sa v roku 1935 sa vrátila do Martina, kde pôsobila ako súkromná učiteľka hry na klavíra, do roku 1939. Neskôr pracovala v ženskom spolku Živena, v rokoch 1939 - 1949 bola redaktorkou časopisu Živena a edície Knihy Živeny. V rokoch 1949 - 1950 viedla rusistický a prekladateľský seminár na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, súčasne v rokoch 1949 - 1952 pracovala v Matici Slovenskej v Martine, v rokoch 1952 - 1956 bola vydavateľskou redaktorkou a pracovala ako redaktorka bratislavského vydavateľstva Tatran.
Od roku 1956 pôsobila ako prekladateľka striedavo v Martine a v Bratislave. Popredná slovenská prekladateľka, spolutvorkyňa slovenskej prekladateľskej školy, sa venovala najmä umeleckému prekladu. V oblasti umeleckého prekladu do slovenčiny dosiahla vynikajúce výsledky. Publikovala pod pseudonymami Neznáma čitateľka a E. Letričková. Vynikla v umeleckom preklade ruskej (E. I. Babeľ, A. P. Čechov, F. M. Dostojevskij, N. V. Gogoľ, I. A. Gončarov, M. Gorkij, M. J. Lermontov, N. S. Leskov, A. S. Puškin, M. A. Šolochov, L. N. Tolstoj, I. S. Turgenev), francúzskej (E. Romieu, Ch. Philippe, G. Flaubert, A. Dumas), anglickej (W. Shakespeare), bulharskej a nemeckej literatúry (F. Schiller, R. Hochhuth). Za preklady zo slovanských literatúr bola v roku 1948 ocenená Cenou Janka Jesenského, v roku 1950 národnou cenou za preklad diel Vojna a mier a Tichý Don. 
Problematikou prekladateľstva sa zaoberala aj teoreticky v štúdiách a kratších príspevkoch, zvlášť v práci Zvýšiť majstrovstvo prekladu umeleckej literatúry z roku 1956. Pokúsila sa aj o vlastnú literárnu, kritickú a publicistickú tvorbu. Je autorkou kníh Bola som v Sovietskom zväze (1949) a Cesta do Moskvy (1952). Jej články a úvahy vyšli knižne pod názvom Vyznania a šarvátky (1963).
Od 30. rokov publikovala v Živene, Národných novinách, Eláne, Slovenských pohľadoch, Kultúrnom živote a iných časopisoch a denníkoch články, krátke štúdie, glosy, v ktorých rozoberala otázky a problematiku literatúry, výtvarného umenia, folklóru, kultúry a politiky.
V rokoch 1949 - 1949 podpredsedala Živene, aktívne sa zúčastňovala na medzinárodných spisovateľských a novinárskych podujatiach. V roku 1968 sa zapojila do obrodného procesu, zasadzovala sa za demokratizáciu pomerov v republike. Do dejín slovenskej politiky sa zapísala odvážnou kritikou agresie Sovietskeho zväzu proti Československu v roku 1968. Po okupácii bola medzi prvými prenasledovanými intelektuálmi, vymazanými z verejného života.
V roku 1967 jej bol udelený titul zaslúžilej umelkyne.
Zomrela 21. decembra 1972 a pochovaná je na Národnom cintoríne v Martine.

Ocenenia:

1948 Cena Janka Jesenského
1950 Národná cena za preklad diel Vojna a mier a Tichý Don
1967 titul zaslúžilá umelkyňa
„Poblúdiť možno preto, že sme hľadali veľmi netrpezlivo, že už-už chceli sme byť pri cieli, možno ešte hodne vzdialenom.“
zdroj: www.martin.sk, www.obecjaseno.szm.sk; Lexikón slovenských žien, Slovenská národná knižnica, Martin 2003, s. 111. Spracovala M. Remiašová a Z. Mokrá

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost