Ako ste sa dostali k vinárstvu? Prvé kontakty boli u môjho starého otca v Močenku. Aj môj otec mal rád víno (napriek tomu, že pochádzal z Kysúc) Musím sa priznať, že ako 14-15 ročnému mi veľmi nechutilo. Vašu kariéru ste začínali v Rakúsku. Máte pocit, že sa od Rakúšanov máme v oblasti vinohradníctva ešte čomu učiť alebo sme sa vybrali vlastnou cestou? V Rakúsku som robil v gastronómii, ale v posledných rokoch mám cez mojich kamarátov vinohradníkov a vinárov kontakt. Tradícia pestovania hrozna a výroby vína v Rakúsku nebola násilne prerušená. Aféra v roku 1984 výrazne pomohla očistiť vinárstvo a odvtedy patria medzi špičku v strednej Európe. Naše vinohradníctvo potrebuje hlavne podobné vlastnícke vzťahy, ako v Rakúsku. Odborníkov na vysokej úrovni sme mali a aj máme dostatok, pôdne a klimatické podmienky sú podobné, takže v budúcnosti (a to dosť blízkej) sa určite vyrovnáme. Dobrých značiek vína sa na Slovensku v posledných rokoch objavilo viacero. Čím je to, že sa držíte na špici? Tak, ako v každej profesii, aj vo vinárstve sa objavujú nové trendy a neustále sa vylepšuje technológia. S tým je treba držať krok. Nemenej dôležitá je pokora, to znamená: seba nepreceňovať a iných nepodceňovať. Aj u tzv. malých vinárov sa mnohokrát dá niečím inšpirovať.