Spolupráci s najslávnejšími svetovými hudobníkmi predchádzala približne dvojmesačná e-mailová a telefonická komunikácia. Omar Hakim, ktorý nahrával napríklad s D.Bowiem, Stingom, Madonnou a mnohými ďalšími, sa postaral o bicie. Na bassgitare si zahral Will Lee, ktorý nahrával napríklad s Cher, Bee Gees, Jamesom Brownom, Mickom Jaggerom a Anthony Jackson má, pre zmenu, na svojom hudobnom konte spoluprácu s hudobníkmi ako Miles Davis, Chaka Khan, Paul Simon, Steely Dan. Hiram Bullock spolupracoval s Ericom Claptonom, Stingom, Bily Joelom, Paulom Simonom a teraz si do zoznamu gitarovej spolupráce dopíše i meno Richarda. Na klávesy si zahral Henrich Leško.

V spojitosti s týmto albumom môžeme spomenúť slovenské mená ako Juraj Bartoš, Robo Opatovský, Soňa Norisová, Vrabec a prvý singel spieva Richard so svojou dcérou Emou. Umelec je autorom všetkých textov s výnimkou skladby G. Dusíka, Ivy Bittovej a Henricha Leška.

V decembri sa má začať koncertné turné k albumu a zúčastniť sa majú i títo významní umelci. Ako uviedol Richard: „Stále mi to pripadá ako rozprávka. Uverím tomu až keď vystúpia na letisku M.R. Štefánika.“

„Čo sa týka videoklipu, zatiaľ komunikujeme s Ondrom Rudovským. Myslím si, že je to ten najideálnejší človek na pesničku Sníh, čo je taký vianočno-snehový duet a z môjho pohľadu je to najkrajšia pesnička z celého albumu.“ Na otázku v čom je rozdiel medzi 33kou a 44kou, Richard odpovedal dosť jednoznačne a stručne: „Tých jedenásť rokov.“

Na pultoch predajní sa album objaví 6.septembra, v deň spevákových narodenín. Už dnes je na základe počtu objednaných nosičov v Česku platinový a na Slovensku zlatý.

Ako by ste vlastnými slovami charakterizovali Váš nový album?
Úprimne sa priznám, neviem ho dôsledne charakterizovať. Myslím si, že je pestrý, na rozdiel od Monogamného vzťahu, ale ten zasa taký aký bol byť mal. Sú tu komornejšie, tichšie skladby ale aj tvrdšie.

Je evidentný rozdiel medzi slovenskými a americkými muzikantmi?
Ja si nemôžem dovoliť povedať jediné zlé slovo na slovenských muzikantov. Po prvé preto, lebo človek možno bude chcieť robiť niečo na Slovensku, ale najmä sú to vynikajúci hudobníci. Jediný rozdiel, ktorý som zaznamenal, je ten, že Američania sa vedia z mojej hudby potešiť a prípadne to dať aj najavo.

Ako sa spolupracovalo otcovi s dcérou?
Ja otvorene priznávam, je to citová záležitosť. Teším sa, že moje najmilovanejšie decko, moja najmilovanejšia baba je so mnou na cédečku. Ona je už naozaj iná generácia. Keď som sa ju snažil s niečím omráčiť, nikdy sa mi to nepodarilo. Napríklad keď som jej hovoril, že naša pesnička bude prvým singlom vypýtala si príplatok.

Ako by ste charakterizovali pojem osobnosť?
Osobnosť je pravdepodobne človek, ktorý má čo povedať alebo má za sebou niečo tak čo ho podvihne nad ten náš priemer.

Nemyslíte si, že sa dáva v médiách väčší priestor celebritám a superstars ako ľuďom, ktorý za sebou toho majú omnoho viac práce a výsledkov?
Ono dnes je taká doba. Mne sa na to strašne ťažko odpovedá, lebo ja osobne asi nikdy nebudem zástanca reality show a ďalších podobných vecí. Je to totiž presne ten model, kedy médiá často vytvoria z absolútneho niemanda niečo, čo sa tvári ako osobnosť. Ale na druhej strane si myslím, že národ aj keď je manipulovateľný, nie je hlúpy. Ľudia sa na tieto figúrky skôr či neskôr určite vykašlú.
Keď začala Superstar, všetci sa ma pýtali čo si o tom myslím. Z každej strany som počul samé negatíva. No ale Superstar je oproti Big Brother Beethovenov festival. Proste zázrak. Tam sa stretli mladí ľudia, ktorí skutočne ešte deň predtým boli študenti alebo predavači v obchodoch. Boli schopní obstáť na takých platformách ako sú vystúpenia v halách a pred kamerou, klobúk dole. Ale k tomu porovnávať takéto katastrofy, ktoré nás čakajú teraz na jeseň, no tak ďakujem veľmi pekne.

Kto je podľa Vás skutočnou osobnosťou?
Napríklad pán Lasica.

Ľubica Rozborová | osobnosti.sk