Zdroje imaginatívnosti (lat.– obrazotvornosť) Albína Brunovského, hlavného predstaviteľa fantazijného realizmu 2. pol. 20. storočia, siahajú až do jeho detstva: „Moje najsilnejšie spomienky sa viažu k večerom. Moja mama a stará mama boli priam posadnuté rozprávaním o bosorkách. O nich sa im najlepšie rozprávalo večer. Vždy spomenuli množstvo podrobností a príhod. Niekedy dokonca vyslovili meno tej-ktorej bosorky...“ [1] Aj keď obrazotvornosť by mala byť typická pre každého výtvarného umelca, u Albína Brunovského sa fantazijné zameranie stalo jeho životným, tvorivým programom, ktorý mohol najlepšie využiť práve v oblasti ilustrácie kníh. Už počas štúdií ilustroval detské časopisy Zornička a Ohník, čo ho priviedlo k spolupráci s vydavateľstvom Mladé Letá [2] a k blízkemu kontaktu s básnikmi a spisovateľmi. Umelcova inklinácia k ilustrácii kníh pre deti a mládež, ktorú tvorí 46 zo 140 ilustrovaných kníh, preto bola logickým vyústením umelcovej životnej cesty a kodifikovaná jeho pôsobením na poste vedúceho Oddelenia grafiky a knižnej ilustrácie VŠVU v rokoch 1967 – 1990.

Z hľadiska pretrvávajúcich avantgardných princípov tvorby pod zástavou „originality za každú cenu“, nebola umelcova púť ľahká. Súdobou kritikou boli Brunovského literárne inšpirácie kritizované tým, že „živí literatúrou svoj imaginárny svet,“ [3] aj keď umelec knihy nikdy doslova neilustroval, ale voľne interpretoval, takže mohli slúžiť aj ako samostatné diela. [4] K tejto filozofii tvorby umelec dospel vďaka blízkej spolupráci a priateľstvu s básnikmi Trnavskej skupiny (Ľubomír Feldek, Ján Stacho, Jozef Mihalkovič, Ján Ondruš). Tí v programovom manifeste publikovanom v časopise Mladá tvorba č. 4 z roku 1958 poukázali nielen na vzájomnú spätosť rôznych druhov umeleckej tvorby, napr. umeleckého prekladu a literatúry pre deti, ale aj k vízii smerujúcej k zbúraniu rozdielov medzi literatúrou pre deti a pre dospelých. [5] Kľúčovým momentom v Brunovského ilustrátorskej tvorbe bola účasť na súťaži detského leporela vypísanej vydavateľstvom Mladé letá roku 1957. Súťaž vyhral Ján Stacho s leporelom „Čokoládová rozprávka“. Pre detského čitateľa ťažko zrozumiteľný text ilustroval na odporúčanie Ľ. Feldeka [6] A. Brunovský tak, aby bol príbeh rozprávky ľahšie pochopiteľný. Literárne dielo bolo obohatené o samostatnú výtvarnú stránku, ktorá nebola len vernou ilustráciou deja, ale samostatne ho rozvíjala (akvarel, 1958). Tento experiment mal nakoniec veľký dosah na vývin ilustrátorskej tvorby, pretože dával umelcovi možnosť voľnej interpretácie textu.

Prvé Brunovského ilustrácie detských kníh sa nesú v duchu tradičnej „trnkovskej ilustrácie“, pre detského čitateľa ľahko identifikovateľných štylizovaných postavičiek, tak ako v prípade ilustrácií rozprávky M. Válka „Kúzla pod stolom“ (pero, tuš, tempera, 1959). Ďalšia Brunovského ilustrátorská tvorba pre deti a mládež sa ale čoskoro od tejto formálnej závislosti osamostatnila. Umelec prvýkrát aplikoval svoj rukopis typický brilantnými grafickými šrafúrami a manieristicky deformovanými postavami, používanými v jeho voľnej grafickej tvorbe, v rozprávkach V. Krupu „Ibis a mesiac“ (pero, tuš, akvarel, 1961), ktoré boli možno práve vďaka tomuto tvorivému počinu odmenené Cenou Fraňa Kráľa. Aj keď prevažnou časťou umelcovej ilustrátorskej tvorby boli diela vytvorené grafickými technikami, knihy ilustrované kresebnými (pero, ceruza, tuš) či maliarskymi technikami (akvarel, tempera) zaujímajú významné miesto. Najmä preto, že práve pri ilustrácii rozprávok si mal možnosť umelec vyskúšať nové výrazové prostriedky a techniky maľby, najmä kombináciu abstraktných prírodných záhrad a realistických figurálnych motívov. Bolo tomu tak najmä pri ilustrovaní rozprávky H. CH. Andersena „Malá morská panna“ (pero, tuš, akvarel, 1965) prevedenej v tlmenej modro-zelenej farebnosti, ktorá predchádzala zákazke na cyklus monumentálnych malieb pre hotel Bôrik z rokov 1969 – 1974.

V prvej polovici 70. rokov sa v umelcovej tvorbe presadzuje nový výtvarný prejav, charakteristický realistickým až fotografickým stvárnením postáv s fantazijnými prvkami, tzv. fantazijný realizmus. Práve od polovice 70. rokov začal Brunovský programovo spolupracovať s ďalším členom Trnavskej skupiny Ľ. Feldekom, napr. na ilustrovaní „Modrej knihy rozprávok“ v roku 1974. Táto kniha obdržala nielen Cenu vydavateľstva Mladé letá za „vynikajúcu realizáciu literárnej, výtvarnej a grafickej zložky“, ale v roku 1976 dostala v Aténach aj ocenenie – Čestnú listinu H. CH. Andersena. [7] Feldek sa pri písaní Modrej knihy rozprávok riadil jednou z nosných ideí manifestu Trnavskej skupiny z roku 1958, proklamujúcej zrušenie rozdielu medzi literatúrou pre deti a pre dospelých. [8] Základné črty Feldekovej tvorby, ktoré možno vztiahnuť aj na Brunovského, boli rozprávkovosť, absurdita, kontakt so svetom zvierat, humornosť ako aj rekonštrukcia svojej prežitej detskej skúsenosti. [9] Pozoruhodné je, že viaceré motívy, ktoré Brunovský použil pri ilustrovaní „Modrej knihy rozprávok“ sa neskôr stali témami viacerých grafických cyklov. [10] Pri ilustrovaní rozprávky Madamme d’Aulnoy „Páví kráľ“ (akvarel, 1978) zasa Brunovský stvárnil rajské záhrady a vzdušné zámky, teda fantazijné motívy typické pre jeho neskoršie grafické listy, podobne ako sýta, až krikľavá farebnosť charakteristická pre cyklus monumentálnych malieb pre Slovenský parlament 1993 – 1997.

Brunovského ilustráciu literatúry pre deti a mládež preto možno považovať za tvorivý experiment, ktorý mal dosah na jeho voľnú tvorbu nielen v oblasti grafiky, ale aj maľby. Na jednej strane tu možno sledovať tendenciu obohatiť literárnu predlohu o samostatnú, výtvarnú stránku neviazanú striktne na text a na strane druhej snahu odstrániť rozdiel medzi ilustráciou kníh určených pre deti a literatúrou pre dospelých a odstrániť rozdiel medzi úžitkovou tvorbou zastúpenou ilustráciou a voľným umením grafiky a maľby.

Mgr. Martin Vančo, PhD.

Poznámky:

[1] Panenka, I. (red.): Albín Brunovský. Grafika a ilustrácie. Kat. výst. Senica 1985.
[2] Zajíček, Š.: Albín Brunovský: Knižné ilustrácie (1959 – 1997). Senica 2006, nestr.
[3] Šefčáková, E.: Brunovský Albín (1935). In: Matuštík, R.et al.: Nové slovenské výtvarné umenie. Bratislava 1969, s. 75.
[4] Droppová, Ľ.: Albín Brunovský a jeho miesto v slovenskom výtvarnom umení. In: Výtvarný život, 15, 1970, 5, s. 8.
[5] Bílik, R.: Ľubomír Feldek. Bratislava 2000, s. 106.
[6] Feldek, Ľ.: Homo scribens. Bratislava 1982, s. 47-48.
[7] Bílik 2000, (cit v pozn. 5), s. 114.
[8] Feldek, Ľ.: Zrušiť rozdiel medzi detskou a dospelou literatúrou. In: Poliak, J.: Rozhovory o literatúre pre mládež. Bratislava 1978.
[9] Bílik 2000 (cit v pozn. 5), s. 120.
[10] Ide napríklad o cykly Opitý koráb (1980), Dámy v klobúku (1981), Chvála zamotaných snov (1984 – 1985).

Viac informácií na www.artoteka.sk